Národný jazyk
Národný jazyk je jazyk bežne používaný konkrétnym národom (resp. jazykovým spoločenstvom), často s dôrazom na to, že tento jazyk zahŕňa všetky útvary (=variety, varianty, formy) daného jazyka (t. j. napríklad nezahŕňa len spisovný jazyk, ale aj slang či nárečia). Keďže používateľom nejakého jazyka je najčastejšie nejaký národ, je takto definovaný národný jazyk vlastne často jednoducho synonymom pojmu (jeden konkrétny) jazyk. Podobná je definícia, podľa ktorej je národný jazyk súhrnné označenie všetkých (t.j. regionálnych, sociálnych, funkčných a pod.) útvarov jazyka nejakého národa (resp. historicko-politicky definovaného jazykového spoločenstva).[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11] Napríklad národný jazyk Slovákov je slovenčina vo všetkých jej podobách.
Výraz národný jazyk však môže mať aj veľa iných významov - pozri nižšie.
Významy termínu národný jazyk[upraviť | upraviť zdroj]
V závislosti od kontextu a autora môže mať termín národný jazyk niektorý z nasledujúcich významov[pozn 1]:
- Národný jazyk je bežný jazyk primárne kultúrneho/etnického národa, resp. je to súhrn útvarov jazyka národa - podrobnosti pozri v úvode tohto článku a v nasledujúcej kapitole.
- Národný jazyk je jazyk národa. Detaily tejto definície, najmä konkrétny význam slova národ, sa rôznia v závislosti od autora. Táto definícia sa prelína s ostatnými v tomto článku uvedenými definíciami.[13][14]
- Národný jazyk je jazyk slúžiaci ako zdroj či symbol identity daného (kultúrneho/etnického či politického) národa. Táto defínia sa často prelína s niektorými vyššie alebo nižšie uvedenými definíciami.[15][16][14][17]
- Národný jazyk je autochtónny jazyk, najmä ak je štátom oficiálne stanovený ako podporovaný či reprezentatívny (často aj ako symbol identity štátu) a najmä ak je chápaný ako opak koloniálneho jazyka (čiže ak je to tzv. predkoloniálny jazyk) alebo ako opak latinčiny (toto platilo historicky v Európe) alebo ako opak celoštátneho (autochtónneho či alochtónneho) úradného jazyka; v poslednom uvedenom prípade ide vlastne často o národnostný jazyk či jazyk národnostnej menšiny. Synonymá: (a) synonymá čisto len výrazu autochtónny jazyk sú indigénny jazyk, natívny jazyk, domáci jazyk, domorodý jazyk, endolekt; (b) synonymá národného jazyka, ak ide o relatívne málo rozšírený jazyk, sú zriedkavý výraz chtónolekt a nasledujúce výrazy, ktoré sú len čiastočnými synonymami resp. sčasti majú aj iné významy: teritoriálny jazyk, miestny jazyk, ľudový jazyk, vernakulárny jazyk, etnický jazyk, národnostný jazyk, materinský jazyk, prvý jazyk; (c) synonymá národného jazyka, ak ide o stredne (resp. vo väčšom regióne štátu) rozšírený jazyk, sú zriedkavý výraz chóralekt a nasledujúce výrazy, ktoré majú aj iné významy: regionálny jazyk, štátny jazyk[pozn 2], komunitný jazyk.[18][19][20][15][21][22][23][24][25][13][26][27][28]
- Národný jazyk je (najmä autochtónny) jazyk, ktorý je v danom štáte veľmi často používaný, resp. veľmi rozšírený, a spravidla má aj funkciu symbolu identity štátu (a prípadne štátnointegratívnu funkciu). Táto častosť používania i táto symbolickosť môže byť daná buď de facto alebo de iure[pozn 3]. Takto chápaný národný jazyk je väčšinou len jeden (napr. angličtina v USA, nemčina v Nemecku - v oboch týchto prípadoch len de facto, nie de iure), ale niektoré štáty ich majú niekoľko (vždy ich je malý počet, napr. tri národné jazyky sú stanovené v ústave Nigérie z roku 1979). Takto chápaný národný jazyk môže byť odlišný od úradného jazyka štátu alebo s ním môže byť zhodný. Synonymá sú zriedkavý výraz demolekt a nasledujúce výrazy majúce aj iné významy: štátny jazyk, (celoštátny) komunitný jazyk, (celoštátna) lingua franca.[18][20][29][30][13][31][32][17][15][26][27][33][34]
- Národný jazyk je celoštátny úradný jazyk. Synonymá sú výraz štátny jazyk, ktorý ale má aj iné významy (porov. napríklad vyššie), a zriedkavý výraz politolekt.[35][18][20][31][27]
- Národný jazyk je štandardný (resp. spisovný) jazyk národa či štátu (napr. vo Francúzsku), prípadne majúci aj funkciu symbolu identity[10][8][11][36].
- V súvislosti s čínštinou sa na Taiwane označuje názvom národný jazyk (iný preklad: štátny jazyk; po čínsky kuo-jü, v pchin-jine guóyǔ) mandarínčina resp. spisovná čínština.[37]
Národný jazyk ako jazyk etnického národa resp. súhrn útvarov jazyka národa[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto kapitole sú rozpracované definície uvedené hore v úvode tohto článku.
Ukážky definícií národného jazyka ako jazyka (čiže súhrnu dorozumievacích výrazových a významových prostriedkov[3][38]) národa (spravidla kultúrneho/etnického národa):
- "Národný jazyk predstavuje súhrn výrazových a významových prostriedkov, ktoré slúžia ako nástroj myslenia a dorozumievania daného jazykového spoločenstva."[1]
- "Národný jazyk je súhrn výrazových a významových prostriedkov, ktoré používajú ako nástroj myslenia a dorozumievania príslušníci jedného národa alebo etnickej skupiny, pričom ich spája historická, spoločenská, kultúrna a politická spolupatričnosť."[2]
- "Národný jazyk je jazyk používaný celým národom." (na rozdiel od napríklad národnostného jazyka)[4]
- Národný jazyk je "prirodzený jazyk, ktorý je dorozumievacím prostriedkom národa."[5]
Ďalšie podrobnosti o takto definovanom národnom jazyku pozri v článku jazyk (jazykoveda).
Ukážky definícií národného jazyka ako súhrnu útvarov jazyka národa:
- Národný jazyk sú "všetky regionálne, sociálne a funkčné podoby jazyka, ktoré slúžia príslušníkom národa na pokrytie komunikačných potrieb, a to v pohľade synchrónnom i diachrónnom; zvláštne postavenie medzi nimi má varieta pokladaná za prestížnu (pre [slovenčinu] je to spisovný jazyk...), ktorá má o. i. aj funkciu národnoreprezentatívnu".[6]
- "Národný jazyk [je] diasystém tvorený viacerými formami, resp. štruktúrnymi útvarmi istého jazyka, používaný v danom národnom spoločenstve. Rozlišovanie týchto štruktúrnych útvarov sa volá stratifikácia národného jazyka. Sociálno-historickou bázou národného jazyka je národné spoločenstvo. Národný jazyk je spolu s ďalšími znakmi spravidla výrazným znakom národa."[7][39]
- Národný jazyk je "súhrnné označenie všetkých regionálnych (nárečia), sociálnych (sociolekty), funkčných (určovaných rečovou situáciou a zámerom komunikácie) a iných jazykových variantov v rámci jedného historicko-politicky definovaného jazykového spoločenstva"[8]
Ďalšie podrobnosti o takto definovanom národnom jazyku pozri v článku útvar národného jazyka.
Ukážky definícií, ktoré sú kombináciami vyššie uvedených definícií:
- Národný jazyk je "jazyk istého národa používaný ako bežný dorozumievací prostriedok v každodennom živote v rozličných formách súkromného jazykového styku, v spisovných hovorených i písaných prejavoch (v rozhlase, televízii, v dennej a periodickej tlači) a ako prostriedok umeleckého a odborného vyjadrovania v najrozličnejších kultúrno-spoločenských oblastiach verejného života."[9]
- Národný jazyk je "historicky vzniknutý jednotlivý jazyk s celou rôznorodosťou jeho variet."[10]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ V tu uvedenom texte pojem národ spravidla zahŕňa aj národnosť. Ale v koncepciách, v ktorých sa prísne rozlišuje medzi pojmami národ a národnosť, sa pochopiteľne rozlišuje aj medzi pojmami národný jazyk a národnostný jazyk, a národný jazyk teda potom nezahŕňa národnostný jazyk (porov. napr. [12]).
- ↑ V tomto prípade slovo štát vo výraze štátny jazyk (angl. state language) znamená federálny resp. spolkový štát, čiže len časť štátu v bežnom stredoeurópskom ponímaní.
- ↑ Rozdiel medzi de iure a de facto tu môže byť relevantný nielen pri otázke, či sa jazyk považuje za symbol identity, ale aj - možno trochu neočakávane či neintuitívne - pri otázke, či sa jazyk používa často. Niekedy sa totiž jazyk, ktorý je de iure deklarovaný ako často používaný, v skutočnosti používa len zriedkavo.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KUMOROVÁ, Z. Základy teórie spisovného jazyka a jazykovej kultúry. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Filozofická fakulta, 2015, ISBN 9788081056512. S. 36
- ↑ a b HINCOVÁ, K. et al. Slovenský jazyk pre 1.-4. ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2009, ISBN 9788010017720. S. 12
- ↑ a b Obecné výklady o jazyce [online]. [Cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b TEJNOR, A. Jazykověda. In: Co je Co 3. Praha: ČTK Pressfoto. 1984. S. 434
- ↑ a b národní jazyk. In: Malá československá encyklopedie. IV. 1986. S. 423
- ↑ a b NÁRODNÍ JAZYK | Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. czechency.org, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ a b národný jazyk. In: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor. 1993. S. 291
- ↑ a b c Nationalsprache. In: Brockhaus Enzyklopädie [online]. brockhaus.de, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b národný jazyk. In: Pyramída. S. 3540
- ↑ a b c BESCH, Werner. Sprachgeschichte (ein Handbuch zur Geschichte der deutschen Sprache und ihrer Erforschung). [s.l.] : Walter de Gruyter, 1998. 14 s. ISBN 978-3-11015882-3. S. 1087-1088.
- ↑ a b BRAIT, Andrea; EHRENPREIS, Stefan; LANGE, Stella. Europakonzeptionen ((Europawissenschaftliche Reihe, Bd. 8)). [s.l.] : Nomos Verlag, 2020. 298 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7489-2246-9. S. 158.
- ↑ jazyk. In: Příruční slovník naučný II. 1963. S. 352
- ↑ a b c Baker 1997 citovaný in: OGONE, John Obiero; ORWENJO, Daniel Ochieng. Language and Politics in Africa (Contemporary Issues and Critical Perspectives). [s.l.] : Cambridge Scholars Publishing, 2020. 520 s. Dostupné online. ISBN 978-1-5275-5155-8. S. 486.
- ↑ a b jazyk. In: Všeobecný encyklopedický slovník G - L . 2002
- ↑ a b c Botelho Jimbi, Dinis Vandor Sicala. The construct of ‘national’ languages in independent Angola: towards its deconstruction. Journal of the British Academy, 10(s6), 59–76. najmä S. 62 - 64 [1]
- ↑ national language. In: P.H. Matthews. The Concise Oxford Dictionary of Linguistics. [s.l.] : [s.n.]. 459 s. Dostupné online. ISBN 978-0-19-920272-0. S. 258.
- ↑ a b national language. In: RICHARDS, Jack C.; SCHMIDT, Richard W.. Longman Dictionary of Language Teaching and Applied Linguistics. [s.l.] : Routledge, 2013. 656 s. Dostupné online. ISBN 978-1-317-86306-9. S. 385-386.
- ↑ a b c BRANN, C. M. B.. Introduction. In: History of European Ideas, 13(1-2), 1991. S. 3, 4
- ↑ BRANN, C. M. B. Trilingualism in language planning for education in Sub-Saharan Africa. Unesco. 1981 citovaný in: Epimaque Niyibizi. An evaluation of the Rwandan trilingual policy in some nursery and primary schools in Kigali City. University of South Africa. 2010 [2] S. 5, 39, 20
- ↑ a b c BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: AMMON, Ulrich. Status and Function of Languages and Language Varieties. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012 (1989). 675 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11086025-2. S. 374 - 385.
- ↑ Kirghizistan [online]. axl.cefan.ulaval.ca, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ NEZÁVISLÉ STÁTY A ZÁVISLÁ ÚZEMÍ (2009) [3], S. 7, 12, 29, 41
- ↑ HORÁLEK, K. K teorii spisovného jazyka Slovo a slovesnost, ročník 30 (1969), číslo 3, s. 227-229 [4]
- ↑ Dmitrij Timofejev.„… čeština ve většině okresů země je stále ještě nezbytná…“ Existoval jazykový program v nařízeních Josefa II. pro země Koruny české? cornova 3 (1/2013). [5] S. 72, 73
- ↑ Timor oriental [online]. axl.cefan.ulaval.ca, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ a b ENG 856: ADVANCED SOCIOLINGUISTICS kap. 3.3 [6]
- ↑ a b c HEINE, Bernd; NURSE, Derek. African Languages (An Introduction). [s.l.] : Cambridge University Press, 2000. 396 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-66629-9. S. 320.
- ↑ FHI 360 Working Glossary: Language in Education Terms (Citát: national language - "A language in a country that is not a colonial language (e.g., in DRC, the national languages are Lingala, Kiswahili, Ciluba, and Kituba).")
- ↑ AMMON, Ulrich. Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. 1314 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11039318-7. Kapitola D.1 (a A.3 a A.4). (Poznámka: Anglický preklad (ktorý sa ale v detailoch trochu odlišuje) je tu: [7])
- ↑ National language [online]. learningportal.iiep.unesco.org, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b DALBY, Andrew. Dictionary of Languages (The definitive reference to more than 400 languages). [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2015. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4081-0214-5. S. 707.
- ↑ national language. In: TRASK, Larry. A Student's Dictionary of Language and Linguistics. [s.l.] : Routledge, 2014. 254 s. Dostupné online. ISBN 978-1-317-85915-4.
- ↑ MEYER, Paul Georg. Synchronic English Linguistics (An Introduction). [s.l.] : Gunter Narr Verlag, 2005. 322 s. Dostupné online. ISBN 978-3-8233-6191-6. S. 234.
- ↑ Kazachstán - souhrnná teritoriální informace [online]. publiccontent.sinpro.cz, [cit. 2024-06-27]. Dostupné online. S. 22
- ↑ Pozri zdroje uvedené v článku štátny jazyk
- ↑ Nationalsprache [online]. degruyter.com, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ OBUCHOVÁ, Ľ. Snahy o sjednocení jazyka v Číně. Jak se dorozumívají obyvatelé země s několika národními jazyky a mnoha dialekty. In: Vesmír 77, 316, 1998/6 [8]
- ↑ ČECHOVÁ, M. et al. Čeština – řeč a jazyk. 3., rozšířené a upravené vydání. Praha: SPN – pedagogické nakladatelství, 2000. S. 17
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.