EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 42024X1065
UN Regulation No 167 – Uniform Provisions Concerning the Approval of Motor Vehicles with Regard to Their Direct Vision [2024/1065]
Predpis OSN č. 167 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania vozidiel vzhľadom na ich priamy výhľad [2024/1065]
Predpis OSN č. 167 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania vozidiel vzhľadom na ich priamy výhľad [2024/1065]
PUB/2024/56
Ú. v. EÚ L, 2024/1065, 17.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1065/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2024/1065 |
17.5.2024 |
Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: https://unece.org/status-1958-agreement-and-annexed-regulations
Predpis OSN č. 167 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania vozidiel vzhľadom na ich priamy výhľad [2024/1065]
Dátum nadobudnutia platnosti: 8. júna 2023
Tento dokument slúži výhradne ako dokumentačný nástroj. Autentickým a právne záväzným znením je dokument: ECE/TRANS/WP.29/2022/140/Rev.1.
Obsah
Predpis
|
0. |
Úvod |
|
1. |
Rozsah pôsobnosti |
|
2. |
Vymedzenie pojmov |
|
3. |
Žiadosť o typové schválenie |
|
4. |
Typové schválenie |
|
5. |
Špecifikácie |
|
6. |
Skúšobný postup |
|
7. |
Zmena typu vozidla a rozšírenie typového schválenia |
|
8. |
Zhoda výroby |
|
9. |
Sankcie v prípade nezhody výroby |
|
10. |
Definitívne zastavenie výroby |
|
11. |
Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov |
Prílohy
|
1 |
Informačný dokument pre typové schválenie vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad |
|
2 |
Oznámenie o typovom schválení, jeho rozšírení, zamietnutí, odňatí alebo oznámenie o definitívnom zastavení výroby typu vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad |
|
3 |
Usporiadania značiek typového schválenia |
|
4 |
Posudzovaný objem |
|
5 |
Zaradenie vozidiel do kategórií priameho výhľadu a metód overenia zhody |
|
6 |
Metóda fyzického skúšania |
|
7 |
Metóda numerického skúšania |
0. Úvod (pre informáciu)
|
0.1. |
Zrážky medzi zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky a veľkými úžitkovými vozidlami, ktoré vykonávajú manévre pri nízkej rýchlosti, ako je otáčanie sa alebo rozbehnutie sa po zastavení, sa zvyčajne vyskytujú pri nízkych rýchlostiach jazdy. Zvyčajne majú vážne dôsledky pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky. V minulosti sa bezpečnosť zraniteľných účastníkov cestnej premávky v týchto situáciách zvýšila zlepšením nepriameho výhľadu vodiča (zrkadlá na pokrytie mŕtveho uhla) a vybavením nákladných vozidiel bočnou ochranou proti podbehnutiu. K týmto zrážkam pri manévrovaní pri nízkej rýchlosti však stále dochádza, takže sa ďalšie zlepšenia považovali za potrebné. |
|
0.2. |
Tento druh kolízií môže byť spôsobený mnohými príčinami. Zraniteľní účastníci cestnej premávky mohli byť na mieste, kde ich vodič nemohol vidieť cez zasklené oblasti alebo zrkadlá. Alternatívne ich vodič v situácii, ktorá viedla ku zrážke, mal možnosť vidieť, avšak ich prítomnosť zistil príliš neskoro na to, aby sa vyhol zrážke, prípadne ich prítomnosť nezistil vôbec. Toto neskoré zistenie alebo neodhalenie by mohlo byť výsledkom toho, že sa vodič nepozeral alebo sa pozeral avšak nevidel, alebo videl, ale nesprávne posúdil riziko. |
|
0.3. |
Pri snahe o elimináciu tohto typu zrážky sa môžu zvážiť opatrenia, ktoré zmierňujú mnohé z týchto rôznych príčin. Súčasne sa zaviedli ďalšie predpisy na používanie elektronických snímacích systémov na detekciu zraniteľných účastníkov cestnej premávky v tesnej blízkosti vozidla a na informovanie vodiča o ich prítomnosti prostredníctvom informačného signálu s nízkou naliehavosťou (napr. svetelného) a na poskytovanie výstrahy pred zrážkou (napr. audiovizuálnej), keď sa situácia stane kritickejšou. |
|
0.4. |
Informačné systémy na detekciu objektov v mŕtvom uhle a výstrahy pred zrážkou budú najúčinnejšie vtedy, keď upozornia vodiča na nebezpečenstvo, ktoré možno vidieť a rýchlo identifikovať ako skutočnú hrozbu. V celom rade situácií pri zrážke so zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky častokrát ide o vozidlo skonštruované pred prijatím tohto predpisu, a zraniteľný účastník cestnej premávky nie je viditeľný priamo cez čelné sklo alebo bočné okná vozidla. V mnohých prípadoch je zraniteľný účastník viditeľný v spätných zrkadlách, ale dôkazy naznačujú, že to nestačí na to, aby sa zabránilo všetkým zrážkam. |
|
0.5. |
Viditeľnosť v zrkadlách má svoj nespochybniteľný prínos, ale v porovnaní s priamym výhľadom má viacero obmedzení. Ľudský zrak v rámci evolúcie získal dve hlavné zóny výhľadu. Foveálne (priame) videnie je zóna s vysokým rozlíšením v strede zorného poľa, ktorá sa používa na pozorovanie a rozoznávanie predmetov. Periférne videnie nie je natoľko detailné, ale je veľmi citlivé na pohyb a využíva zisťovanie pohybu na rýchle obrátenie pozornosti a sústredenie foveálneho videnia na hrozbu. V kontexte tohto predpisu je to systém varovania pred zrážkou, ktorým je človek vybavený od prírody. Obraz v zrkadlách je malý a nemusí zobrazovať pohyb natoľko verne, aby to aktivovalo periférne videnie. Vodič musí zrkadlá úmyselne a aktívne sledovať. Zrkadlá umožňujú len obmedzené vnímanie hĺbky. Obraz z vypuklých zrkadiel môže byť najmä na okrajoch skreslený, a zrkadlá na elimináciu mŕtveho uhla môžu byť umiestnené v neprirodzených polohách, čo vedie k neočakávanej orientácii objektu. Môže sa napríklad stať, že vodič musí zodvihnúť zrak k línii stropu kabíny a pri pohľade do zrkadla uvidí vrchnú časť hlavy cyklistu, ktorý sa nachádza vedľa vozidla. Používanie dobre navrhnutých kamerových monitorovacích systémov namiesto zrkadiel môže zlepšiť niektoré z týchto aspektov, nie však všetky.
Zlepšenie priameho výhľadu môže vodičom výrazne pomôcť vyhnúť sa zrážkam tým, že sa zníži pravdepodobnosť, že oblasti okolo vozidla nie sú viditeľné v priamom ani nepriamom výhľade. Môže tiež zlepšiť schopnosť vodiča rýchlo reagovať v prípadoch, keď sú zraniteľní účastníci cestnej premávky viditeľní v nepriamom výhľade. |
|
0.6. |
V tomto predpise OSN sa preto požaduje, aby úžitkové vozidlá spĺňali určité minimálne normy pre priamy výhľad s cieľom maximalizovať pravdepodobnosť, že vodič rozozná prítomnosť zraniteľných účastníkov cestnej premávky v kritických situáciách pri manévrovaní v nízkej rýchlosti a rýchlo na ňu zareaguje. Jeho cieľom je tiež maximalizovať účinnosť informačných systémov na detekciu objektov v mŕtvom uhle a výstražný signál zrážky. |
|
0.7. |
Za určitých okolností však bude pre výrobcov vozidiel veľmi náročné zabezpečiť dobrý priamy výhľad bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo iné dôležité prevádzkové charakteristiky, ako sú pohodlie a pohoda vodiča, vysoký výkon/chladenie pre vysokokapacitnú prepravu alebo vysoká svetlá výška v prípade terénnych vozidiel. Z dôkazov jasne vyplýva, že prevažná väčšina potenciálne relevantných zrážok pri manévrovaní v tesnej blízkosti sa vyskytuje vo veľkých mestských aglomeráciách a vo veľmi malom počte na hlavných medzimestských cestách. Z tohto dôvodu sa v predpise pre jednotlivé kategórie vozidiel stanovuje rôzna úroveň výkonnosti na základe kritérií, ktoré sa považujú za najvhodnejšie na určenie pravdepodobnosti, že sa vozidlá budú pravidelne používať v mestských oblastiach, a uznávajú sa určité prevádzkové obmedzenia. Možnosť, že v prípade vozidiel mimoriadne náročných na riadenie bude potrebné určitým spôsobom požiadavky prispôsobiť, sa naďalej skúma. |
|
0.8. |
V predpise sa uznáva fakt, že pokiaľ vodič má priamy výhľad na akúkoľvek časť zraniteľných účastníkov cestnej premávky, môže mu to pomôcť zaznamenať ich prítomnosť a zabrániť zrážke. Usudzuje sa najmä, že inovácie, ako sú okná v dolných paneloch dverí, ktoré pomáhajú vidieť zraniteľných účastníkov cestnej premávky v tesnej blízkosti vo výške pásu, môžu byť prospešné Z tohto dôvodu sa v predpise nepožaduje jednoduchá viditeľnosť indikátora predstavujúceho výšku hlavy alebo plocha na vozovke, ako pri iných predpisov upravujúcich viditeľnosť, ale aby bol viditeľný minimálny objem priestoru okolo vozidla. Použitie metódy objemového posúdenia poskytuje výrobnému priemyslu väčšiu flexibilitu pri inováciách, pokiaľ ide o poskytovanie minimálneho požadovaného výhľadu. |
|
0.9. |
Kým metóda objemového posúdenia a jej posudzované zóny sú odvodené od geometrických podmienok a montáže zariadení na nepriamy výhľad, konkrétne spätných zrkadiel triedy V a VI na veľké nákladné vozidlá, rozsah pôsobnosti tohto predpisu vo svojej spodnej hranici zahŕňa aj vozidlá kategórie M2 a N2, ktoré sú odvodené od vozidiel kategórie M1 a N1. Tieto vozidlá spĺňajú alebo čoskoro budú musieť spĺňať požiadavky predpisu č. 125, ktorý sa rovnako týka priameho výhľadu vodiča. Aby sa predišlo duplicitnej právnej úprave, malo by splnenie požiadaviek predpisu č. 125 postačovať na zaistenie súladu s týmto predpisom. V prípade vozidiel, ktoré však nie sú odvodené od vozidiel kategórie M1 alebo N1, keďže tieto vozidlá zvyčajne nie sú vybavené zariadeniami na nepriamy výhľad triedy V a VI a keďže polohy očných bodov vymedzené pre veľké nákladné vozidlá nemusia byť reprezentatívne pre tieto vozidlá, sa ďalej navrhuje zahrnúť alternatívnu metódu posudzovania. Vzhľadom na to, že vozidlá v tejto kategórii z dôvodu relatívne nízko umiestnených miest na sedenie výrazne prekračujú požiadavky tohto predpisu a keďže zo štatistík o nehodách pri nich nevyplývali zvýšené riziká spojené s priamym výhľadom, považuje sa za opodstatnené zvoliť v ich prípade zjednodušenú alternatívnu metódu. |
1. Rozsah pôsobnosti
|
1.1. |
Tento predpis sa vzťahuje na typové schvaľovanie vozidiel kategórií M2, M3, N2 a N3 vzhľadom na ich priamy výhľad s cieľom čo najviac obmedziť mŕtve uhly, a to s prihliadnutím na potreby jednotlivých typov vozidiel a druh prevádzky, na ktorú sú určené. |
|
1.2. |
Požiadavky tohto predpisu sú formulované pre vozidlá, ktoré sú vyvinuté pre pravostrannú alebo ľavostrannú premávku. Požiadavky sa uplatňujú podľa potreby. |
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tohto predpisu:
|
2.1. |
„priamy výhľad“ je zorné pole z očného bodu vodiča, ktoré je viditeľné bez pomoci zariadení na nepriamy výhľad, ako sú zrkadlá alebo kamery; |
|
2.2. |
„typ vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia z takých podstatných hľadísk, ako sú:
|
|
2.3. |
„očný bod vodiča“ alebo „bod E“ je bod predstavujúci stred medzi stredom ľavého a pravého oka vodiča. Vymedzujú sa tri samostatné očné body. E2 je predný očný bod, E1 je očný bod ľavej strany a E3 je očný bod pravej strany. Každý bod je vymedzený pomocou trojrozmerného referenčného systému. Bod E2 je vymedzený posunom od bodu päty o 1 163,25 mm na osi Z a 678 mm smerom dozadu na osi X. Poloha bodu E2 na osi Y je vo vertikálnej rovine rovnobežnej so strednou pozdĺžnou rovinou a prechádzajúcej stredom sedadla vodiča. Body E1 a E3 sú vymedzené otáčaním o 60° vľavo a vpravo okolo bodu P. |
Obrázok č. 1
Vymedzenie bodov E
|
2.4. |
„priehľadná oblasť“ je plocha čelného skla vozidla alebo iného zaskleného povrchu vozidla, ak je namontovaná, ktorá umožňuje priepustnosť svetla meranú v smere kolmom na povrch najmenej 70 % s výnimkou akejkoľvek nepriehľadne zatemnenej plochy s vytlačenými bodkami; |
|
2.5. |
„posudzovaný objem“ je objem priestoru okolo prednej časti vozidla, kde sa viditeľnosť časti zraniteľného účastníka cestnej premávky považuje za prispievajúci faktor pri meraní parametrov vozidla v súvislosti s priamym výhľadom. Geometria posudzovaného objemu je vymedzená v prílohe 4; |
|
2.6. |
„prekážka výhľadu“ je akákoľvek trvalo namontovaná časť konštrukcie vozidla alebo interiéru kabíny vodiča, ktorá by prekážala výhľadovej priamke prechádzajúcej z ktoréhokoľvek z troch vymedzených bodov E do ktorejkoľvek časti posudzovaného objemu; |
|
2.7. |
„výhľadová priamka“ je priamka predstavujúca výhľad vodiča z očného bodu buď do cieľového bodu, alebo v ľubovoľnom konkrétnom vymedzenom uhle v rámci trojrozmerného referenčného systému; |
|
2.8. |
„počiatočná čiara priameho výhľadu“ je priesečník plochy s výhľadovou priamkou, ktorý je umiestnený na dotyčnici k prvej prekážke výhľadu, ktorá by bránila tejto výhľadovej priamke (napr. A stĺpik, dolný okraj čelného skla, volant, stierače čelného skla atď.). Na ilustráciu postupu pozri obrázok v prílohe 7; |
|
2.9. |
„celkový viditeľný objem“ je objem priestoru, ktorý sa nachádza výlučne v posudzovanom objeme a ktorý je viditeľný výhľadovými priamkami premietnutými z jedného z bodov E cez počiatočné čiary priameho výhľadu. Ide o súčet viditeľných objemov na blízkej strane, vpredu a na vzdialenej strane vozidla; |
|
2.9.1. |
„viditeľný objem na blízkej strane“ je časť viditeľného objemu, ktorú možno vidieť pomocou výhľadovej priamky premietnutej z bodu E1 pre ľavostrannú premávku alebo bodu E3 pre pravostrannú premávku na zadnú časť A stĺpika na blízkej strane vozidla, ak by výhľad zo sedadla vodiča ležal prevažne mimo roviny blízkej strany vozidla; |
|
2.9.2. |
„viditeľný objem vpredu“ je časť viditeľného objemu, ktorú je možné vidieť výhľadovou priamkou, premietnutou z bodu E2 medzi A stĺpikmi vozidla, kde by výhľad zo sedadla vodiča ležal prevažne pred prednou rovinou vozidla; |
|
2.9.3. |
„viditeľný objem na vzdialenej strane“ je časť viditeľného objemu, ktorú je možné vidieť výhľadovou priamkou premietnutou z bodu E3 pre ľavostrannú premávku alebo bodu E1 pre pravostrannú premávku smerom dozadu od A stĺpika na vzdialenej strane vozidla, kde by výhľad zo sedadla vodiča ležal prevažne mimo roviny vzdialenej strany vozidla; |
|
2.10. |
„výkon motora“ je maximálny čistý výkon vymedzený v predpise OSN č. 85; |
|
2.11. |
„spacia kabína“ je druh kabíny s priestorom za sedadlom vodiča určeným na nocľah; |
|
2.12. |
„denná kabína“ je akýkoľvek iný typ, ktorý nie je spacou kabínou; |
|
2.13. |
„trojrozmerný referenčný systém“ je súradnicový systém vymedzený v doplnku 2 k prílohe 1 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3). V tomto rámci je pozdĺžna os vozidla určená ako os X, priečna os je os Y a vertikálna os je os Z; |
|
2.14. |
„trojrozmerný mechanizmus na určenie bodu H“ je trojrozmerný mechanizmus na určenie bodu H vymedzený v prílohe 1 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3); |
|
2.15. |
„bod R“ je referenčný bod sedenia vymedzený v prílohe 1 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3); |
|
2.16. |
„bod päty“ je najnižší bod v priesečníku päty chodidla a podlahy vozidla s topánkou umiestnenou na nestlačenom pedále akcelerátora; |
|
2.17. |
„bod P“ je bod, okolo ktorého sa otáča hlava vodiča pri pozorovaní predmetov v horizontálnej rovine na úrovni očí. Nachádza sa 98 mm od bodu E2 na osi X; |
|
2.18. |
„konfigurácia nápravy“ je kód v podobe A × B, kde A predstavuje celkový počet pozícií kolies dostupných na vozidle a B predstavuje celkový počet pozícií kolies, v ktorých hnacia sústava vozidla pôsobí ťažnou silou. Napríklad 6 × 2 predstavuje trojnápravové vozidlo s kolesom umiestneným na každej strane nápravy (šesť pozícií kolies) s jednou hnanou nápravou (dve pozície hnacích kolies). Rozšírené konfigurácie náprav s ohľadom na ďalšie subvariácie sú zahrnuté do základných charakteristík. Nahradenie čísla znakom X znamená, že predstavuje akékoľvek číslo. Napríklad 10 × X zahŕňa akúkoľvek konfiguráciu náprav s piatimi nápravami; |
|
2.19. |
„predná rovina vozidla“ je rovina kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla, ktorá sa dotýka jeho najprednejšieho bodu bez ohľadu na vystupujúce zariadenia na nepriamy výhľad a akékoľvek časti vozidla, ktoré sa nachádzajú viac ako 2,0 m nad zemou; |
|
2.20. |
„blízka strana“ je pravá strana vozidla pre pravostrannú premávku alebo ľavá strana vozidla v ľavostrannej premávke; |
|
2.21. |
„rovina blízkej strany“ je rovina rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla, ktorá sa dotýka jeho najvzdialenejšieho bodu v smere blízkej strany pred bodom, ktorý sa nachádza 1,0 m za očným referenčným bodom vodiča, bez ohľadu na vystupujúce zariadenia na nepriamy výhľad a akékoľvek časti skúšobného vozidla, ktoré sa nachádzajú viac ako 2,0 m nad zemou; |
|
2.22. |
„vzdialená strana“ je ľavá strana vozidla pre pravostrannú premávku alebo pravá strana vozidla v ľavostrannej premávke; |
|
2.23. |
„rovina vzdialenej strany“ je rovina rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla, ktorá sa dotýka jeho najvzdialenejšieho bodu v smere vzdialenej strany pred bodom, ktorý sa nachádza 1,0 m za očným referenčným bodom vodiča, bez ohľadu na vystupujúce zariadenia na nepriamy výhľad a akékoľvek časti skúšobného vozidla, ktoré sa nachádzajú viac ako 2,0 m nad zemou; |
|
2.24. |
„skúšobné vozidlo“ je vozidlo, ktoré sa skúša; |
|
2.25. |
„zamýšľaný montážny uhol kabíny“ je uhol sklonu a náklonu podlahy kabíny vzhľadom na horizontálnu rovinu s kabínou v jej nominálnych konštrukčných podmienkach; |
|
2.26. |
„bod V2“ je bod, ktorého poloha v priestore pre cestujúcich je určená ako funkcia vertikálnej pozdĺžnej roviny prechádzajúcej stredom určeného miesta na sedenie vodiča a vo vzťahu k bodu R a konštrukčnému uhlu operadla sedadla, pričom tento bod sa používa na overenie zhody; |
|
2.27. |
„A stĺpik“ je akákoľvek podpera strechy pred vertikálnou priečnou rovinou umiestnenou 68 mm dopredu od bodu V a zahŕňa nepriehľadné predmety, ako obruby predného okna a rámy dverí, pripevnené alebo priliehajúce k takejto podpere; |
|
2.28. |
„vozidlá kategórie N2 a M2 odvodené od kategórie M1 alebo N1 “ sú tie vozidlá kategórie N2 a M2, ktoré majú pred B stĺpikmi rovnakú základnú konštrukciu a tvar ako už existujúce vozidlo kategórie M1 alebo N1; |
|
2.29. |
„okenná čiara“ je spodný okraj priehľadnej oblasti meraný z horizontálneho pohľadu, ktorý pokrýva zorné pole smerom dozadu od čelného skla. |
3. Žiadosť o typové schválenie
|
3.1. |
Žiadosť o typové schválenie typu vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca. |
|
3.2. |
K žiadosti musia byť v troch vyhotoveniach priložené ďalej uvedené dokumenty s týmito údajmi: |
|
3.2.1. |
opis typu vozidla vzhľadom na položky uvedené v bode 2.2 spolu s rozmerovými výkresmi a dokumentáciou, ako je uvedené v prílohe 1. Je potrebné špecifikovať čísla a/alebo symboly identifikujúce typ vozidla. Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe 1. |
|
3.3. |
Technickej službe vykonávajúcej schvaľovacie skúšky sa predloží vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla, ktorý má byť schválený. |
4. Typové schválenie
|
4.1. |
Ak typ vozidla predložený na typové schválenie podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 5, daný typ vozidla sa schváli. |
|
4.2. |
Zhoda s požiadavkami uvedenými v bode 5 sa overí skúšobným postupom podľa vymedzenia v bode 6, jeho fungovanie sa však neobmedzuje len na uvedené skúšobné podmienky. |
|
4.3. |
Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (00 pre tento predpis v jeho pôvodnej forme) označujú sériu zmien obsahujúcu najnovšie zásadné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidlu v zmysle bodu 2.1. |
|
4.4. |
Oznámenie o typovom schválení, jeho zamietnutí alebo odňatí podľa tohto predpisu sa oznámi stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu. |
|
4.5. |
Na každé vozidlo zodpovedajúce schválenému typu vozidla podľa tohto predpisu sa zreteľne a na ľahko dostupnom mieste špecifikovanom v schvaľovacom formulári upevní medzinárodná značka typového schválenia, ktorá pozostáva z: |
|
4.5.1. |
písmena „E“ v kružnici, za ktorým nasleduje:
|
|
4.5.2. |
písmen „UI“ v ovále, za ktorým nasleduje jedinečný identifikátor. |
|
4.6. |
Pokiaľ vozidlo zodpovedá typu vozidla typovo schválenému podľa jedného alebo viacerých ďalších predpisov OSN, ktoré sú pripojené k dohode, v krajine, ktorá udelila typové schválenie podľa tohto predpisu, symbol uvedený v bode 4.5 sa nemusí zopakovať. V takom prípade sa číslo predpisu OSN, schvaľovacie čísla a doplnkové symboly uvedú vo zvislých stĺpcoch umiestnených vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.5. |
|
4.7. |
Značka typového schválenia musí byť ľahko čitateľná a nezmazateľná. |
|
4.8. |
Značka typového schválenia sa umiestňuje v bezprostrednej blízkosti štítku s údajmi o vozidle alebo na ňom. |
5. Špecifikácie
5.1. Všeobecné požiadavky
|
5.1.1. |
Viditeľný objem sa kvantifikuje podľa postupov vymedzených v bode 6. |
|
5.1.2. |
Ak je vozidlo vybavené viac ako dvoma A stĺpikmi, potom si výrobca vozidla môže vybrať, ktoré dva stĺpiky budú tvoriť hranice medzi viditeľným objemom na blízkej strane, vpredu a na vzdialenej strane. |
5.2. Výkonnostné požiadavky
|
5.2.1. |
Vozidlá sa zaradia do jednej z týchto troch kategórií v súlade s tabuľkou kritérií uvedenou v prílohe 5: |
|
5.2.1.1 |
Kategória 1: vozidlá, ktoré sa často pohybujú v mestských oblastiach; |
|
5.2.1.2 |
Kategória 2: vozidlá, ktoré sa niekedy pohybujú v mestských oblastiach, ale majú osobitné prevádzkové obmedzenia; |
|
5.2.1.3. |
Kategória 3: vozidlá, ktoré zriedkavo vstupujú do mestských oblastí. |
|
5.2.2. |
Vozidlá každej kategórie musia dosahovať viditeľné objemy presahujúce limitné hodnoty súvisiace s touto kategóriou, ako sa stanovuje v tabuľke 1. |
|
5.2.2.1. |
Vozidlá, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v bode 2 prílohy 5, sa považujú za vozidlá spĺňajúce príslušný limit bez kvantifikovania viditeľného objemu vymedzeného v bode 6.
Tabuľka č. 1 Minimálne hodnoty viditeľného objemu
|
||||||||||||||||||||||||
|
5.3. |
Ak možno preukázať, že dôvodom, pre ktorý vozidlo nemôže splniť limit na prednej strane, je inovatívna konštrukcia, napríklad ak sú A stĺpiky bližšie pri sebe ako pri konvenčnej konštrukcii, vozidlo sa môže považovať za vyhovujúce, ak spĺňa všetky ostatné uplatniteľné limity okrem nasledujúcej požiadavky. Musí sa to preukázať umiestnením piatich skúšobných predmetov s rovnomerným rozstupom medzi rovinami blízkej a vzdialenej strany vozidla. Skúšobné predmety sa pohybujú v pozdĺžnej rovine, až kým nie sú umiestnené tak, aby bol vrchol objektu sotva viditeľný z bodu E2 cez akékoľvek okno/zasklenú oblasť. Skúšobným predmetom musí byť tyč s výškou 1,40 m a priemerom 30 mm. Referenčný bod predstavujúci rameno zraniteľného účastníka cestnej premávky sa umiestni o 0,130 m bližšie k vozidlu v pozdĺžnej rovine, než je stred tyče. Vypočíta sa priemerná vzdialenosť v pozdĺžnej rovine medzi prednou rovinou vozidla a referenčným bodom ramena pre každú tyč, keď je sotva viditeľná. Pre každý skúšobný predmet, pri ktorom sa referenčný bod ramena nachádza za prednou rovinou, sa na výpočet priemeru použije vzdialenosť 0,0 m. Priemerná vzdialenosť je rovná alebo menšia ako: |
|
5.3.1. |
Kategória 1: 1,65 m |
|
5.3.2. |
Kategória 2: 1,97 m |
|
5.3.3. |
Kategória 3: 1,97 m |
6. Skúšobný postup
6.1. Skúšobné podmienky
|
6.1.1. |
Skúška sa vykoná na rovinnej, suchej ploche skonštruovanej z asfaltu alebo betónu. |
|
6.1.2. |
Teplota okolia musí byť medzi 0 a 45 °C. |
|
6.1.3. |
Skúška sa vykonáva za podmienok viditeľnosti, ktorá jasne umožňuje správne sledovanie cieľov použitých na kvantifikáciu výhľadu kamerou snímajúcou viditeľné svetlo. |
6.2. Stav vozidla
|
6.2.1. |
Skúšobné vozidlo musí byť vozidlo, ktoré predstavuje najnepriaznivejší prípad príslušného typu vzhľadom na priamy výhľad. |
|
6.2.2. |
Skúšobné vozidlo sa posudzuje s bodom päty umiestneným vo výške od zeme, ktorá nie je menšia ako stred medzi výškou, ktorú by výrobca vypočítal pre kabínu pri nenaloženom podvozku (bez karosérie), a výškou, v ktorej by podľa výpočtu výrobcu bol, keď je vozidlo naložené na technicky prípustnú maximálnu konštrukčnú hodnotu. |
|
6.2.2.1. |
Bod päty sa meria v súlade s odporúčaným postupom SAE J1100 Rev. 2009 s použitím trojrozmerného mechanizmu na určenie bodu H. Uhol chodidla (A46) musí byť minimálne 87°, keď je trojrozmerný mechanizmus na určenie bodu H umiestnený v bode R. V prípade vozidiel s vertikálnou vzdialenosťou bodu R k päte (H30) väčšou ako 405 mm sa pedál akcelerátora môže stlačiť podľa špecifikácie výrobcu. Ak sa použije stlačený pedál, chodidlo musí na pedále akcelerátora ležať naplocho. |
|
6.2.3. |
Kabína vozidla musí byť umiestnená v zamýšľanom montážnom uhle. |
|
6.2.4. |
Volant musí byť umiestnený v strede možného rozsahu vzhľadom na všetky osi nastavenia. |
|
6.2.5. |
Zariadenia na nepriamy výhľad (v relevantných prípadoch) sa nastavia tak, aby spĺňali požiadavky na výhľad stanovené v predpise OSN č. 46. |
|
6.2.6. |
Sedadlo pre cestujúcich (ak je namontované): |
|
6.2.6.1. |
V prípade vozidiel, pri ktorých sa môžu špecifikovať rôzne typy sedadiel pre cestujúcich, sa sedadlo na posúdenie vyberie podľa uváženia výrobcu. |
|
6.2.6.2. |
Ak je poloha sedadla nastaviteľná, sedadlo pre spolujazdca sa umiestni do najzadnejšej najnižšej polohy s uhlom operadla 18° od vertikály. |
|
6.2.6.3. |
Ak je vybrané sedadlo pre cestujúcich sklápateľné, vozidlo sa môže posúdiť podľa uváženia výrobcu so sedadlom v prevádzkovej (vyklopenej) alebo v neprevádzkovej (sklopenej) polohe. Počas celého posudzovania sa používa jedna zvolená poloha sedadla. |
|
6.2.6.4. |
Ak sú lakťové opierky nastaviteľné, môžu byť podľa uváženia výrobcu v prevádzkovej (vyklopenej) alebo v neprevádzkovej (sklopenej) polohe. |
|
6.2.6.5. |
Opierky hlavy musia byť v najnižšej polohe vhodnej na používanie v bežnej prevádzke. Nesmú byť v polohe určenej výlučne na uloženie, keď sa nepoužívajú. |
6.3. Kvantifikovanie viditeľného objemu
|
6.3.1. |
Viditeľný objem možno kvantifikovať nepriamo prostredníctvom fyzickej skúšobnej metódy vymedzenej v prílohe 6. Touto metódou sa meria dĺžka čiar mriežky vo viacerých rovinách ako zástupná hodnota objemu a matematicky sa ňou konvertuje. Povolená je tolerancia 0,10 m3, aby sa zohľadnila skutočnosť, že táto metóda nekoreluje dokonale so všetkými konštrukciami. Táto hodnota nezohľadňuje tolerancie merania pri vykonávaní fyzickej skúšobnej metódy ani výrobné tolerancie pri konštrukcii skúšobného vozidla. |
|
6.3.2. |
Alternatívne viditeľný objem možno kvantifikovať priamo pomocou numerickej skúšobnej metódy vymedzenej v prílohe 7 alebo akoukoľvek numerickou metódou, o ktorej môže výrobca k spokojnosti schvaľovacieho úradu preukázať, že jej výsledky sú prinajmenšom také presné ako výsledky metódy vymedzenej v prílohe 7. |
|
6.4. |
V prílohe 7 sa uvádzajú podrobnosti o generickej kabíne a navrhované hodnoty tolerancií, ktoré predstavujú jeden príklad metódy, ktorú možno podľa uváženia výrobcu a schvaľovacieho úrad použiť na preukázanie presnosti numerických metód. |
7. Zmena typu vozidla a rozšírenie typového schválenia
|
7.1. |
Každá zmena typu vozidla vymedzeného v bode 2.1 tohto predpisu sa oznámi schvaľovaciemu úradu, ktorý daný typ vozidla schválil. Schvaľovací úrad potom môže buď: |
|
7.1.1. |
konštatovať, že uskutočnené zmeny nemajú nepriaznivý účinok na podmienky udelenia typového schválenia, a udeliť rozšírenie typového schválenia; |
|
7.1.2. |
konštatovať, že uskutočnené zmeny vplývajú na podmienky udelenia typového schválenia a pred tým, než sa udelí rozšírenie typového schválenia, sú potrebné ďalšie skúšky alebo dodatočné kontroly. |
|
7.2. |
Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom uvedeným v bode 4.4 tohto predpisu. |
|
7.3. |
Schvaľovací úrad informuje o rozšírení ostatné zmluvné strany, a to prostredníctvom formulára oznámenia, ktorý je uvedený v prílohe 2 k tomuto predpisu. Každému rozšíreniu priradí sériové číslo, ktoré je známe ako číslo rozšírenia typového schválenia. |
8. Zhoda výroby
|
8.1. |
Postupy na zabezpečenie zhody výroby musia byť v súlade so všeobecnými ustanoveniami vymedzenými v článku 2 a dodatku 1 k dohode z roku 1958 (E/ECE/TRANS/505/Rev.3), pričom musia byť splnené tieto požiadavky: |
|
8.2. |
vozidlo typovo schválené podľa tohto predpisu sa musí vyrábať v súlade so schváleným typom a musí vyhovovať požiadavkám uvedeným v bode 5; |
|
8.3. |
schvaľovací úrad, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatniteľné na každú výrobnú jednotku. Tieto kontroly sa zvyčajne vykonávajú raz za dva roky. |
9. Sankcie v prípade nezhody výroby-
|
9.1. |
Typové schválenie udelené vzhľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu sa môže odňať, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 8. |
|
9.2. |
Ak zmluvná strana odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu. |
10. Definitívne zastavenie výroby
Ak držiteľ typového schválenia úplne ukončí výrobu typu vozidla typovo schváleného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom schvaľovací úrad, ktorý typové schválenie udelil a ktorý o tom zasa bezodkladne informuje ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu.
11. Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov
Zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok, ako aj názvy a adresy schvaľovacích úradov, ktoré schválenie udeľujú a ktorým sa majú zasielať formuláre osvedčujúce udelenie, predĺženie, zamietnutie alebo odňatie typového schválenia.
(1) Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.6 – https://unece.org/transport/standards/transport/vehicle-regulations-wp29/resolutions.
PRÍLOHA 1
Informačný dokument pre typové schválenie vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad
Tieto informácie sa v prípade potreby predložia trojmo, a to spolu s obsahom.
Akékoľvek výkresy sa dodajú vo vhodnej mierke na formáte A4 alebo poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné.
Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné.
1.
Značka (obchodný názov výrobcu): …
2.
Typ a všeobecné obchodné označenie: …
3.
Identifikačné prvky typu: …
4.
Kategória vozidla: …
5.
Názov a adresa výrobcu: …
6.
Umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia: …
6.1.
Iný spôsob identifikácie prepojenej so značkou typového schválenia: …
7.
Adresy montážnych závodov: …
8.
Rozmery a tvary komponentov konštrukcie vozidla, ktoré sú pred vertikálnou rovinou umiestnenou 1 000 mm za očným bodom vodiča (E2) a kolmo na pozdĺžnu rovinu vozidla
9.
Počet, veľkosť, tvar alebo umiestnenie priehľadných oblastí vozidla, ktoré sú pred vertikálnou rovinou umiestnenou 1 000 mm za očným bodom vodiča (E2) a kolmo na pozdĺžnu rovinu vozidla
10.
Iné relevantné rozmery vozidla (napr. rozsah výšky kabíny)
PRÍLOHA 2
Oznámenie o typovom schválení, jeho rozšírení, zamietnutí, odňatí alebo oznámenie o definitívnom zastavení výroby typu vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad
[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]
|
|
Vydal: |
(Názov schvaľovacieho úradu) … … … |
|
týkajúce sa: (2) |
udelenia typového schválenia rozšírenia typového schválenia zamietnutia typového schválenia odňatia typového schválenia definitívneho zastavenia výroby |
typu vozidla vzhľadom na jeho priamy výhľad podľa predpisu OSN č. 167
Typové schválenie č.: …
1.
Obchodná značka: …
2.
Typ a obchodný názov: …
3.
Názov a adresa výrobcu: …
4.
Názov a adresa prípadného zástupcu výrobcu: …
5.
Stručný opis vozidla: …
6.
Vozidlo predložené na typové schválenie dňa: …
7.
Technická služba vykonávajúca schvaľovacie skúšky: …
8.
Dátum skúšobného protokolu vydaného touto službou: …
9.
Číslo skúšobného protokolu vydaného touto službou: …
10.
Dôvody (prípadného) rozšírenia: …
11.
Typové schválenie vzhľadom na priamy výhľad bolo udelené/zamietnuté: (2)
12.
Miesto: …
13.
Dátum: …
14.
Podpis: …
15.
K tomuto oznámeniu sú pripojené tieto dokumenty s uvedeným schvaľovacím číslom: …
16.
Poznámky: …
(1) Rozlišovacie číslo krajiny, ktorá typové schválenie udelila/rozšírila/zamietla/odňala (pozri ustanovenia o typovom schválení v tomto predpise).
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
PRÍLOHA 3
Usporiadania značiek typového schválenia
(pozri bod 4.5 tohto predpisu)
a = min. 8 mm
Z uvedenej značky typového schválenia upevnenej na vozidlo vyplýva, že príslušný typ vozidla bol schválený v Belgicku (E6) vzhľadom na priamy výhľad podľa predpisu OSN č. 167. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla udávajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu OSN č. 167 v jeho pôvodnom znení.
Z uvedeného jedinečného identifikátora vyplýva, že príslušný typ bol schválený a že príslušné informácie o typovom schválení si možno vyhľadať v zabezpečenej internetovej databáze OSN podľa jedinečného identifikátora 270650. V značke typového schválenia možno vypustiť prípadné začiatočné nuly uvedené v jedinečnom identifikátore.
PRÍLOHA 4
Posudzovaný objem
1.
Posudzovaný objem sa vymedzuje ako objem priestoru medzi prednou rovinou, rovinou blízkej strany a rovinou vzdialenej strany vozidla a horizontálnymi a vertikálnymi hranicami posudzovanej zóny, ako je vymedzené nižšie a znázornené na obrázku 1.
1.1.
Predná hranica posudzovanej zóny sa vytvorí rovinou rovnobežnou s prednou rovinou vozidla a umiestni sa 2 000 mm pred prednou rovinou vozidla.
1.2.
Hranica posudzovanej zóny na blízkej strane sa vytvorí rovinou rovnobežnou s rovinou blízkej strany vozidla a umiestni sa vo vzdialenosti 4 500 mm od jeho blízkej strany.
1.3.
Hranica posudzovanej zóny na vzdialenej strane sa vytvorí rovinou rovnobežnou s rovinou vzdialenej strany vozidla a umiestni sa vo vzdialenosti 2 000 mm od jeho vzdialenej strany.
1.4.
Zadná hranica posudzovanej zóny sa vytvorí rovinou rovnobežnou s prednou rovinou vozidla a umiestni sa 1 000 mm za očným bodom vodiča (E2).
1.5.
Vertikálne hranice posudzovanej zóny tvorí rovina vozovky a rovina rovnobežná s rovinou vozovky, ale umiestnená 1 602 mm nad vozovkou.
Obrázok 1
Vymedzenie posudzovaného objemu na základe príkladu vozidla kategórie N3
PRÍLOHA 5
Zaradenie vozidiel do kategórií priameho výhľadu a metód overenia zhody
1.
Vozidlá sú do kategórií priameho výhľadu zaradené v súlade tabuľkou 1.Tabuľka 1
Zaradenie vozidiel podľa kategórií priameho výhľadu
|
Kategória priameho výhľadu |
Najväčšia povolená hmotnosť (tony) |
Prevedenie podvozku |
Konfigurácia náprav |
Výkon motora (kW) |
Typ kabíny |
Kategória vozidla |
|
Kategória 1 |
≤ 7,5 |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
N2, N2G |
|
> 7,5 |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
N2 |
|
|
Všetky |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
M2 |
|
|
Všetky |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
Všetky |
M3 |
|
|
≤ 16 |
Všetky |
4 × 2 6 × 2; 6 × 4 8 × 2; 8 × 4 |
Všetky |
Všetky |
N3 |
|
|
> 16 |
Kĺbové |
4 × 2 |
Všetky |
Denná |
N3 |
|
|
< 265 |
Spacia |
N3 |
||||
|
6 × 2 |
Všetky |
Denná |
N3 |
|||
|
Rigidné |
4 × 2 |
Všetky |
Denná |
N3 |
||
|
< 265 |
Spacia |
N3 |
||||
|
6 × 2 |
Všetky |
Denná |
N3 |
|||
|
6 × 4 8 × 2 8 × 4 |
Všetky |
Denná |
N3 |
|||
|
< 350 |
Spacia |
N3 |
||||
|
Kategória 2 |
> 7,5 |
Všetky |
4 × 4 |
Všetky |
Všetky |
N2G |
|
≤ 16 |
Všetky |
4 × 2 6 × 4 8 × 4 |
Všetky |
Všetky |
N3G |
|
|
> 16 |
Kĺbové |
4 × 2 |
Všetky |
Denná |
N3G |
|
|
< 265 |
Spacia |
N3G |
||||
|
Rigidné |
4 × 2 |
Všetky |
Denná |
N3G |
||
|
< 265 |
Spacia |
N3G |
||||
|
6 × 4 8 × 4 |
Všetky |
Denná |
N3G |
|||
|
< 350 |
Spacia |
N3G |
||||
|
Kategória 3 |
> 16 |
Kĺbové |
4 × 2 |
≥ 265 |
Spacia |
N3, N3G |
|
6 × 2 |
Všetky |
Spacia |
N3 |
|||
|
6 × 4 8 × 2 8 × 4 |
Všetky |
Všetky |
N3, N3G |
|||
|
Rigidné |
4 × 2 |
≥ 265 |
Spacia |
N3, N3G |
||
|
6 × 2 |
Všetky |
Spacia |
N3 |
|||
|
6 × 4 8 × 2 8 × 4 |
≥ 350 |
Spacia |
N3, N3G |
|||
|
Všetky |
Všetky |
4 × 4 6 × 6 8 × 6 8 × 8 10 × X |
Všetky |
Všetky |
N3, N3G |
2.
Oprávnenosť na použitie alternatívneho preukázania súladu
2.1.
Podľa rozhodnutia výrobcu sa vozidlá kategórie M2 a N2, ktoré nie sú vybavené ani zrkadlami triedy V alebo VI podľa predpisu OSN č. 46, považujú za vozidlá spĺňajúce požiadavky, ak je splnená aspoň jedna z podmienok vymedzených v bode 2.1.1 alebo 2.1.2:
2.1.1
Pri meraní podľa postupu opísaného v bode 2.1.1.1 je vertikálna vzdialenosť okennej čiary od zeme menšia ako 1 450 mm alebo vertikálna vzdialenosť medzi okennou čiarou vozidla a očným bodom je väčšia ako 260 mm. V týchto prípadoch musí vozidlo okrem toho spĺňať ustanovenia bodu 2.1.1.2.
2.1.1.1.
Stanovenie výšky okenných čiar:Sedadlo sa nastaví do bodu R vymedzeného výrobcom.
Poloha očného bodu V2 relatívne k bodu R sa vytvorí pomocou vzdialeností opísaných v tabuľkách 2 a 3 v bode 2.2.
Bez akýchkoľvek ďalších nastavení výšky sedadla sa sedadlo presunie z polohy bodu R do stredu medzi najprednejšou a najzadnejšou polohou rozsahu nastavenia. Ak sa stred nachádza medzi dvoma zaisťovacími drážkami, použije sa najbližšia drážka zárez smerom dozadu. Očný bod sa posúva pozdĺžne k sedadlu z bodu R do strednej polohy.
Meranie sa vykonáva v rovine kolmej na pozdĺžny smer vozidla a pretínajúcej sa s týmto očným bodom.
Vonkajšia výška okennej čiary je jej vertikálna vzdialenosť od vozovky. Ak sa ktorákoľvek z nižšie uvedených vyňatých častí pretína v tejto rovine s okennou čiarou, výška okennej čiary sa posudzuje v najbližšom bode bez prekážky smerom dozadu.
Vnútorná výška okennej čiary je jej vertikálna vzdialenosť od očného bodu. Ak sa ktorákoľvek z nižšie uvedených vyňatých častí pretína v tomto bode roviny s okennou čiarou, výška okennej čiary sa posudzuje v najbližšom bode bez prekážky smerom dozadu.
Pri meraní vzdialeností okennej čiary sa neberú do úvahy tieto prvky:
|
a) |
pevné alebo pohyblivé vetracie otvory; |
|
b) |
deliace lišty bočných okien; |
|
c) |
vonkajšie rádiové antény; |
|
d) |
zariadenia na nepriamy výhľad pokrývajúce povinné pole nepriameho výhľadu; |
|
e) |
zapustené alebo tlačené vodiče „rádiových antén“, ktoré nie sú širšie než 0,5 mm; |
|
f) |
vnútorné alebo vonkajšie kľučky; |
|
g) |
časti namontované v interiéri priestoru pre vodiča, ako sú sedadlá alebo konzoly. |
Všetky časti zasklenia pokryté plochami s vytlačenými bodkami sa považujú za nepriehľadné.
2.1.1.2.
Valcovitý predmet s výškou 1 200 mm a priemerom 300 mm umiestnený v priestore vymedzenom vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 2 000 mm pred vozidlom, vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 2 300 mm pred vozidlom, vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 400 mm od boku vozidla na strane vodiča a vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 600 mm od boku vozidla na protiľahlej strane vozidla musí byť pri priamom pohľade z bodu V2 (pozri obrázok 1) aspoň sčasti viditeľný bez ohľadu na to, kde sa predmet v uvedenom priestore nachádza, s výnimkou prípadu, že ho nie je vidno pre mŕtvy uhol vytvorený A stĺpikmi, stieračmi alebo volantom.Ak je sedadlo vodiča umiestnené v stredovej polohe pri riadení vozidla, valcovitý predmet s výškou 1 200 mm sa umiestni do priestoru vymedzeného vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 2 000 mm pred vozidlom, vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 2 300 mm pred vozidlom a vertikálnou rovinou nachádzajúcou sa 500 mm od boku vozidla (pozri obrázok 2).
|
Obrázok 1 Názov obrázka
|
Obrázok 2 Názov obrázka
|
2.1.2.
Vozidlá kategórie M2 a N2 odvodené od kategórie M1 alebo N1 schválené podľa predpisu OSN č. 125 sa považujú za vozidlá, ktoré spĺňajú požiadavky vzhľadom na priamy výhľad.
2.2.
Poloha bodu V2
2.2.1.
Poloha bodu V2 vzhľadom na bod R označená súradnicami XYZ trojrozmernej referenčnej siete je uvedená v tabuľke 2 a 3.
2.2.2.
V tabuľke 2 sa uvádzajú základné súradnice pre konštrukčný uhol operadla sedadla 25°.Tabuľka 2
Poloha bodu V2 pre konštrukčný uhol operadla sedadla 25°
|
Bod V |
X |
Y |
Z |
|
V2 |
68 mm |
–5 mm |
589 mm |
2.2.3.
Korekcia pre konštrukčné uhly operadla sedadla iné ako 25°V tabuľke 3 sa uvádzajú ďalšie korekcie, ktoré sa vykonajú v prípade súradníc X a Z každého bodu V, ak konštrukčný uhol operadla sedadla nie je 25°.
Tabuľka 3
Korekcie bodu V2 pre rôzne konštrukčné uhly operadla
|
Uhol operadla sedadla (stupne) |
Horizontálne súradnice Δx |
Vertikálne súradnice Δz |
Uhol operadla sedadla (stupne) |
Horizontálne súradnice Δx |
Vertikálne súradnice Δz |
|
5 |
– 186 mm |
28 mm |
23 |
–18 mm |
5 mm |
|
6 |
– 177 mm |
27 mm |
24 |
–9 mm |
3 mm |
|
7 |
– 167 mm |
27 mm |
25 |
0 mm |
0 mm |
|
8 |
– 157 mm |
27 mm |
26 |
9 mm |
–3 mm |
|
9 |
– 147 mm |
26 mm |
27 |
17 mm |
–5 mm |
|
10 |
– 137 mm |
25 mm |
28 |
26 mm |
–8 mm |
|
11 |
– 128 mm |
24 mm |
29 |
34 mm |
–11 mm |
|
12 |
– 118 mm |
23 mm |
30 |
43 mm |
–14 mm |
|
13 |
– 109 mm |
22 mm |
31 |
51 mm |
–18 mm |
|
14 |
–99 mm |
21 mm |
32 |
59 mm |
–21 mm |
|
15 |
–90 mm |
20 mm |
33 |
67 mm |
–24 mm |
|
16 |
–81 mm |
18 mm |
34 |
76 mm |
–28 mm |
|
17 |
–72 mm |
17 mm |
35 |
84 mm |
–32 mm |
|
18 |
–62 mm |
15 mm |
36 |
92 mm |
–35 mm |
|
19 |
–53 mm |
13 mm |
37 |
100 mm |
–39 mm |
|
20 |
–44 mm |
11 mm |
38 |
108 mm |
–43 mm |
|
21 |
–35 mm |
9 mm |
39 |
115 mm |
–48 mm |
|
22 |
–26 mm |
7 mm |
40 |
123 mm |
–52 mm |
PRÍLOHA 6
Metóda fyzického skúšania
0.
Na základe fyzickej skúšobnej metódy sa vypočíta viditeľný objem mapovaním plochy 8 horizontálnych rovín tvoriacich rezy cez posudzovaný objem, ktorý je viditeľný z troch bodov E. Pohľad z každého bodu E poskytuje kamera namontovaná na určenom mieste. Oblasť, ktorú možno vidieť z každého bodu E, sa mapuje pomocou viditeľnosti kalibrovaného referenčného objektu umiestneného na čiarach mriežky v rámci posudzovanej oblasti relevantnej pre každý očný bod. Výsledná viditeľná plocha sa upraví tak, aby sa kvantifikoval viditeľný objem.
Obrázok 1
Príklad viditeľných čiar určených pre bočné okno vodiča
1. Posudzovaná oblasť
|
1.1. |
Posudzovaná oblasť sa vymedzí 8 rovinami rovnobežnými s rovinou vozovky (rovina X – Y) vo výškových posunoch vymedzených v tabuľke 1 a ohraničených posudzovaným objemom vymedzeným v prílohe 4.
Tabuľka 1 Výška rovín posudzovanej oblasti
|
2. Mriežka posudzovanej oblasti
|
2.1. |
Mriežka posudzovanej oblasti je tvorená radom čiar rovnobežných so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla (X) a kolmých na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla (Y) s odstupom 100 mm ohraničených posudzovanými oblasťami vymedzenými v bode 1.1. |
Obrázok 2
Rozdelenie posudzovanej oblasti do mriežky
3. Viditeľná dĺžka čiary
|
3.1. |
Celková viditeľná dĺžka čiary je dĺžka čiar mriežky, ktoré sa nachádzajú výlučne v posudzovanej oblasti, ktorá je viditeľná z jedného z bodov E. Ide o súčet viditeľných dĺžok čiar na každej strane, ako sa vymedzuje v bodoch 3.2, 3.3 a 3.4. |
|
3.2. |
Viditeľná dĺžka čiary na blízkej strane je dĺžka čiar mriežky, ktoré sú viditeľné v hodnotiacej rovine z bodu E1 pre pravostrannú premávku alebo bodu E3 pre ľavostrannú premávku a cez akúkoľvek priehľadnú oblasť umiestnenú za A stĺpikom na blízkej strane vozidla, ak by výhľad zo sedadla vodiča ležal prevažne mimo roviny blízkej strany vozidla. Dĺžka čiary meraná z bodu E1 alebo E3 zahŕňa len čiary, ktoré sú kolmé na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla. |
|
3.3. |
Predná viditeľná dĺžka čiary je dĺžka čiar mriežky v posudzovanej oblasti, ktoré sú viditeľné na hodnotiacej rovine z bodu E2 a cez akúkoľvek priehľadnú oblasť umiestnenú medzi A stĺpikmi vozidla, ak by výhľad zo sedadla vodiča ležal prevažne pred prednou rovinou vozidla. Dĺžka čiary meraná z bodu E2 zahŕňa len čiary, ktoré sú rovnobežné so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla. |
|
3.4. |
Viditeľná dĺžka čiary na vzdialenej strane je dĺžka čiar mriežky v rámci posudzovanej oblasti, ktoré sú viditeľné v hodnotiacej rovine z bodu E3 pre pravostrannú premávku alebo bodu E1 pre ľavostrannú premávku a cez akúkoľvek priehľadnú oblasť umiestnenú za A stĺpikom na vzdialenej strane vozidla, ak by výhľad zo sedadla vodiča ležal prevažne mimo roviny vzdialenej strany vozidla. Dĺžka čiary meraná z bodu E3 alebo E1 zahŕňa len čiary, ktoré sú kolmé na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla. |
|
3.5. |
Vymedzenie viditeľnej dĺžky čiary je znázornené na obrázkoch 3 až 5. |
Obrázok 3
Používanie čiar mriežky na posudzovanie rôznych výhľadov na každú stranu na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
Obrázok 4
Viditeľná dĺžka čiary na každej strane predstavujúca priesečník výhľadových priamok premietnutých z bodov E a posudzovanej oblasti na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
Obrázok 5
Viditeľná dĺžka čiary na každej strane na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
4. Usporiadanie fyzického skúšobného postupu
4.1. Zariadenie na posudzovanie
|
4.1.1. |
Výhľad z každého z očných bodov E1, E2 a E3 sa posudzuje pomocou vhodného zariadenia namontovaného v príslušnom očnom bode. |
|
4.1.2. |
Zariadením môže byť prijímač, napr. kamera, s dostatočným výhľadom, aby všetky priehľadné oblasti boli viditeľné na danej strane zo súvisiaceho bodu E. |
|
4.1.3. |
Alternatívne môže byť zariadením vysielač (napr. laser), ktorý pracuje s prijímačom na referenčnom objekte (pozri bod 4.3) s cieľom stanoviť priamy výhľad. |
4.2. Umiestnenie zariadenia na posudzovanie v očných bodoch
|
4.2.1. |
Zariadenie na posudzovanie sa umiestni v bodoch E1, E2 a E3. |
|
4.2.2. |
Metóda použitá na dosiahnutie tohto cieľa musí byť presná aj spoľahlivá tak, aby sa minimalizovala chyba pri určovaní polohy. |
|
4.2.3. |
Možno to dosiahnuť napríklad použitím fyzického skúšobného prístroja, ako je znázornené na obrázku 6. |
Obrázok 6
Príklad skúšobného prístroja vhodného na umiestnenie kamier do vymedzených očných bodov E1, E2 a E3
4.3. Označenie hodnotiacej mriežky
|
4.3.1. |
Hodnotiaca mriežka sa vymedzí v rovine vozovky akýmkoľvek vhodným spôsobom (napr. trvalým označením na vozovke, odnímateľnou podložkou vhodne umiestnenou voči vozidlu, laserovou projekciou na vozovku alebo použitím skúšobného zariadenia s pohyblivými komponentmi a so zabudovaným presným meraním a ovládaním). |
|
4.3.2. |
Hodnotiaca mriežka sa prenesie do požadovanej výšky použitím vhodného referenčného objektu. Napríklad sa môže použiť pevná vertikálna tyč s priemerom 30 mm namontovaná kolmo na rovinu vozovky. Body predstavujúce požadovanú výšku každej z hodnotiacich rovín musia umožňovať jednoznačnú identifikáciu toho, že budú viditeľné z príslušného očného bodu (napr. farba s vysokým kontrastom alebo zdroj svetla s vysokým výkonom na detekciu pri pohľade kamery v očnom bode alebo veľmi presný prijímač pre laserový výstup z očného bodu). |
|
4.3.3. |
Základňa referenčného objektu by mala byť navrhnutá a skonštruovaná tak, aby bolo možné jeho stredovú os ľahko a presne zarovnať s hodnotiacou mriežkou a jednoducho ho v priestore mriežky presúvať. |
5. Postup hodnotenia
|
5.1. |
Hodnotenie pozostáva z pohybu referenčného objektu pozdĺž každej čiary hodnotiacej mriežky a z určenia dĺžky každej čiary, ktorá je viditeľná z príslušného očného bodu (E1, E2, alebo E3). |
|
5.2. |
Posudzovanie sa zopakuje tak, aby sa viditeľná dĺžka čiary na blízkej strane, viditeľná dĺžka čiary vpredu a viditeľná dĺžka čiary na vzdialenej strane mohli identifikovať samostatne. |
|
5.3. |
Stanoví sa poradie na posudzovanie (napr. spredu dozadu, zľava doprava) a postupne sa posúdi celá dĺžka každej čiary mriežky z hľadiska viditeľnosti. |
Obrázok 7
Na základe príkladu pre ľavostrannú premávku sa stanoví sa poradie, v ktorom sa má postupovať pozdĺž čiar hodnotiacej mriežky
|
5.4. |
Referenčný objekt sa umiestni na najvzdialenejšom možnom konci príslušnej hodnotiacej mriežky, a to na prvú vhodnú čiaru mriežky. Napríklad v prípade hodnotiacej mriežky vpredu to môže byť ľavý dolný roh podložky. |
|
5.5. |
Značka na základni referenčného objektu sa zarovná s čiarou mriežky. |
Obrázok 8
Príklad: Zarovnanie jednoduchého referenčného objektu s vopred vyznačenými čiarami mriežky na vozovke
|
5.6. |
Pre každú relevantnú čiaru v posudzovanej oblasti sa stanoví dĺžka čiary, pri ktorej sú označenia reprezentujúce výšku každej posudzovanej oblasti viditeľné z príslušného očného bodu: |
|
5.6.1. |
Pri každej príslušnej posudzovanej výške sa zaznamená vzdialenosť od okraja mriežky posudzovanej oblasti po referenčný objekt, kde je možné vidieť príslušnú výšku. Na tento účel možno použiť tabuľku 2. Ak je referenčný objekt na okraji posudzovanej oblasti, zaznamenaná sa nulová vzdialenosť. |
|
5.6.1.1. |
Je to začiatok prvej viditeľnej dĺžky čiary pre danú čiaru mriežky. |
|
5.6.1.2. |
Referenčný predmet sa posúva po čiare, až kým nedosiahne bod, v ktorom je príslušná výška hodnotiacej roviny stále viditeľná, ale už ju takmer zakrýva konštrukcia vozidla (pozri obrázok 9). Táto vzdialenosť sa zaznamená v tabuľke 2. |
|
5.6.1.3. |
Je to koniec prvej viditeľnej dĺžky čiary pre danú čiaru mriežky. |
|
5.6.1.4. |
Ak referenčný objekt dosiahne koniec čiary mriežky pred tým, ako je zakrytý, zaznamená sa vzdialenosť od okraja posudzovanej oblasti k referenčnému objektu umiestnenému na konci danej čiary mriežky. |
Obrázok 9
Umiestnenie referenčného objektu na určenie úsekov na čiarach mriežky, v ktorých je viditeľná výška hodnotiacej roviny
|
5.6.2. |
Ak nie je referenčný objekt viditeľný vo výške príslušnej posudzovanej roviny, referenčný objekt sa posúva pozdĺž čiary mriežky až do bodu, v ktorom je výška hodnotiacej roviny viditeľná, alebo kým sa nedosiahnu hranice posudzovanej oblasti: |
|
5.6.2.1. |
Ak výška hodnotiacej roviny začne byť viditeľná, zaznamená sa vzdialenosť od okraja mriežky posudzovanej oblasti k referenčnému objektu v tabuľke 2. |
|
5.6.2.2. |
Ak vrchol referenčného objektu nie je viditeľný na celej čiare mriežky, v tabuľke 2 sa zaznamená „nula“ a prejde sa na ďalšiu čiaru mriežky. |
|
5.6.3. |
Pri niektorých čiarach mriežky môže byť na tej istej čiare mriežky viacero viditeľných dĺžok čiary. Pre každý viditeľný segment sa zaznamená vzdialenosť od okraja posudzovanej oblasti po začiatok každej viditeľnej čiary a od okraja posudzovanej oblasti po koniec každej viditeľnej čiary. |
|
5.6.4. |
V niektorých prípadoch bude viditeľná celá čiara mriežky. V tomto prípade nie je potrebné vykonať merania, zaznamenáva sa „celá dĺžka“ alebo príslušná dĺžka, napr. 2 000 mm smerom dopredu, 2 000 mm smerom k vzdialenej strane alebo 4 500 mm smerom k blízkej strane. |
|
5.6.5. |
Keď je posúdenie jednej čiary mriežky dokončené, prejde sa na ďalšiu. |
|
5.6.6. |
Zopakuje sa postup pre každú čiaru mriežky pre každú posudzovanú zónu, pričom je potrebné postupovať z jedného konca na druhý. |
|
5.6.7. |
Musí sa vyhodnotiť celý rozsah každej zóny (pozri obrázok 10). |
Obrázok 10
Použitie zón hodnotiacej mriežky na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
|
5.7. |
Po zaznamenaní všetkých viditeľných dĺžok čiary sa viditeľná dĺžka každej čiary na blízkej strane, vpredu a na vzdialenej strane vypočíta takto:
|
Tabuľka 2
Vzor na zápis výsledkov
|
Pohľad |
Čiara mriežky |
Viditeľná časť 1 |
Viditeľná časť 2 |
Viditeľná časť N |
Celková viditeľná dĺžka na jednej čiare |
||||||
|
Začiatok |
Koniec |
Dĺžka |
Začiatok |
Koniec |
Dĺžka |
Začiatok |
Koniec |
Dĺžka |
|
||
|
Blízka strana |
1 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
n |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Celková viditeľná dĺžka čiary na blízkej strane |
|
||||||||||
|
Predná strana |
1 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
n |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Celková viditeľná dĺžka čiary na blízkej strane |
|
||||||||||
|
Vzdialená strana |
1 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
n |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Celková viditeľná dĺžka čiary na vzdialenej strane |
|
||||||||||
6.1. Výpočet viditeľného objemu
|
6.1.1. |
Viditeľná dĺžka čiary na blízkej strane (mm) sa konvertuje na viditeľný objem na blízkej strane (mm3) takto:
|
|
6.1.2. |
Viditeľná dĺžka čiary vpredu (mm) sa konvertuje na viditeľný objem vpredu (mm3) takto:
|
|
6.1.3. |
Viditeľná dĺžka čiary na vzdialenej strane (mm) sa konvertuje na viditeľný objem na vzdialenej strane (mm3) takto:
|
PRÍLOHA 7
Metóda numerického skúšania
1. Vlastnosti modelu
|
1.1. |
Model CAD použitý pri posudzovaní musí obsahovať všetky potrebné prvky a geometriu na zabezpečenie presného zobrazenia toho, čo by bolo viditeľné z vymedzených očných bodov vo fyzickom vozidle vhodnom na predaj. |
|
1.2. |
Model CAD by mal zahŕňať všetky možné prekážky výhľadu. |
|
1.3. |
Výber softvéru CAD je podľa uváženia výrobcu, ale výrobca musí schvaľovaciemu úradu preukázať, že dosiahnuté výsledky sú spoľahlivé. Jedným z príkladov metódy, ktorú možno na tento účel použiť, je postup merania generickej kabíny vymedzený v bode 5 prílohy 7. |
2. Vytvorí sa posudzovaný objem:
|
2.1. |
Posudzovaný objem sa vytvorí v prostredí CAD. |
3. Vymedzia sa počiatočné čiary výhľadu:
|
3.1. |
Na vymedzenie počiatočnej čiary výhľadu na blízkej strane musí byť očný bod v rámci modelu umiestnený v bode E1 pre ľavostrannú premávku alebo v bode E3 pre pravostrannú premávku. Na vymedzenie počiatočnej čiary výhľadu vpredu musí byť očný bod v rámci modelu umiestnený v bode E2 a pre počiatočnú čiaru výhľadu na vzdialenej strane v bode E3 pre ľavostrannú premávku a v bode E1 pre pravostrannú premávku. |
|
3.2. |
Z tejto perspektívy výhľadu počiatočná čiara výhľadu vedie okolo okrajov priehľadnej oblasti a jej priesečníkov s prekážkami výhľadu. Príklady sú znázornené na obrázku 1. |
Obrázok 1
Príklady nákresov počiatočných čiar výhľadu (žltá) pre výhľad dopredu (horný obrázok), výhľad doľava (ľavý obrázok) a výhľad doprava (pravý obrázok) v prostredí CAD na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
4. Vymedzenie trojrozmerných výhľadov vodiča
|
4.1. |
Z očného bodu E1 sa premietnu výhľadové čiary, ktoré sa pretínajú s počiatočnými čiarami výhľadu vymedzujúcimi výhľad doľava z vozidla, do priestoru mimo vozidla, až kým sa buď nedotknú zeme, alebo neprekročia posudzovaný objem. |
|
4.2. |
Z očného bodu E2 sa premietnu výhľadové čiary, ktoré sa pretínajú s počiatočnými čiarami výhľadu vymedzujúcimi výhľad dopredu z vozidla, do priestoru mimo vozidla, až kým sa buď nedotknú zeme, alebo neprekročia posudzovaný objem. |
|
4.3. |
Z očného bodu E3 sa premietnu výhľadové čiary, ktoré sa pretínajú s počiatočnými čiarami výhľadu vymedzujúcimi výhľad doprava z vozidla, do priestoru mimo vozidla, až kým sa buď nedotknú zeme, alebo neprekročia posudzovaný objem. |
|
4.4. |
Príklady trojrozmerných výhľadov vodiča sú znázornené na obrázku 2. |
Obrázok 2
Príklady výhľadu vodiča doľava (horný obrázok), dopredu (stredný obrázok) a doprava (dolný obrázok) premietnutého v danom poradí z bodu E1, E2 a E3 na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
5. Výpočet viditeľného objemu
|
5.1. |
Každý z výhľadov na blízku stranu, prednú stranu a vzdialenú stranu vodiča musí byť ohraničený len na tie objemy, ktoré sa nachádzajú v posudzovanej zóne (viditeľný objem na každú stranu). Zostávajúce objemy priestoru sa označia ako: |
|
5.1.1. |
viditeľný objem na blízkej strane; |
|
5.1.2. |
viditeľný objem vpredu; |
|
5.1.3. |
viditeľný objem na vzdialenej strane. |
|
5.2. |
Celkový viditeľný objem je súčet viditeľných objemov na každej strane. |
|
5.3. |
Príklad výsledku je znázornený na obrázku 3. |
Obrázok 3
Príklad viditeľného objemu na vozidle (pravostranná premávka). Viditeľný objem (na blízkej strane žltý, vpredu oranžový, na vzdialenej strane červený) na základe príkladu určeného pre ľavostrannú premávku
6. Používanie generického modelu nákladného vozidla na validáciu používania numerických metód.
|
6.1. |
Postup vymedzený v bodoch 1 až 5 tejto prílohy sa uplatňuje na štandardizovaný generický model nákladného vozidla. |
|
6.2. |
Generický model je znázornený na obrázku 4. |
Obrázok 4
Ilustrácia modelu generickej kabíny
|
6.3. |
Úplný 3D model na použitie v tomto posúdení je k dispozícii vo formáte .stp. (1) |
|
6.4. |
Výsledky posúdení musia byť v rámci limitov vymedzených v tabuľke 1.
Tabuľka 1 Očakávané nominálne výsledky z posúdenia generickej kabíny a povolených limitov
|
|||||||||||||||||||||||
(1) Úplný 3D model je k dispozícii vo formáte .stp na webovom sídle EHK na adrese https://wiki.unece.org/display/trans/General+Information+IWG+VRU-Proxi.
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1065/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)
