Preskočiť na obsah

Martin Poliačik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Poliačik
Slovenský pedagóg a politik
Martin Poliačik
Bývalý poslanec NR SR
V úrade
2010 – 2020
Biografické údaje
Narodenie27. jún 1980 (44 rokov)
Považská Bystrica, ČSSR
Politická stranaSloboda a solidarita
(2009 – 2017)
Progresívne Slovensko
(2017 – súčasnosť)
Alma materFilozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave [1]
Odkazy
poliacik.sk
Spolupracuj na CommonsMartin Poliačik
(multimediálne súbory)

Mgr. Martin Poliačik (* 27. jún 1980, Považská Bystrica) je slovenský odborník na komunikáciu a kritické myslenie[2], od roku 2010 do roku 2020 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Je jedným zo zakladajúcich členov liberálneho hnutia Progresívne Slovensko. Predtým spoluzakladal politickú stranu Sloboda a Solidarita,[1][3]ktorú pre názorové nezhody s predsedom Richardom Sulíkom opustil v novembri 2017.[4] Študoval systematickú filozofiu v Trnave, pred pôsobením v politike bol učiteľom na Montessori škole v Bratislave. V rokoch 2003 až 2006 viedol Slovenskú debatnú asociáciu z pozície jej výkonného riaditeľa.[5]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 27. júna 1980 v Považskej Bystrici a detstvo prežil v ére komunistického Československa. Počas štúdia na gymnáziu bol jedným zo zakladateľov debatného klubu a odvtedy sa argumentácii a rečníckemu prejavu venuje dodnes.[6]

V rokoch 1999 až 2006 vyštudoval na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie a obhájil titul magister filozofie.[1] V rokoch 2003 až 2005 tam ukončil Doplnkové pedagogické štúdium.[1] V rokoch 2003 až 2006 bol výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie[1] a v rokoch 2009 až 2010 pracoval ako učiteľ prírodovedy, vlastivedy, dejepisu, občianskej náuky a etiky v Montessori škole v Bratislave.[1]

Vďaka osobnej skúsenosti s drogami, o ktorej otvorene komunikuje, sa počas verejného pôsobenia často vyjadruje k témam drogovej politiky.[7] Napísal predslov ku knihe Vojna proti drogám. V roku 2008 strávil 9 mesiacov v Peru a absolvoval ceremónie s nápojom Ayahuasca. Svoje skúsenosti spísal v sérii článkov s názvom Šamanský šlabikár.[8]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Sloboda a Solidarita[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Poliačik bol jedným zo zakladateľov strany Sloboda a Solidarita v roku 2009. Bol členom Republikovej rady[9] a predsedom Výboru pre program.[10]

Volebné obdobie 2010 – 2012[upraviť | upraviť zdroj]

V prvých voľbách strany do NRSR kandidoval na 11. mieste kandidátky.[11] Ziskom 4 893 preferenčných hlasov a postupom štyroch členov budúcej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa do parlamentu dostal na 15. mieste.[11] V parlamente bol počas volebného obdobia členom Ústavno-právneho výboru NR SR a Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[12]

Volebné obdobie 2012 – 2016[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2012 kandidoval z 9. miesta na kandidátke SaS. Ziskom 7 595 preferenčných hlasov sa dostal na 8. miesto.[13] V NR SR pôsobí ako člen Ústavnoprávneho výboru NR SR a Mandátového a imunitného výboru NR SR. Súčasne je podpredsedom poslaneckého klubu SaS.[14]

V roku 2012 počas zasadania na neho jeho parlamentný kolega Igor Matovič vysypal injekčné striekačky. Bola to reakcia na rozhovor, v ktorom Poliačik popisoval drogovú politiku založenú na zmierňovaní ujmy pre ľudí závislých na heroíne.[15]

Volebné obdobie 2016 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2016 kandidoval na 8. mieste kandidátky SaS. Ziskom 45 914 hlasov sa prekrúžkoval na 5. miesto a získal poslanecký mandát.[16] V Národnej rade je predsedom Výboru NR SR pre nezlúčiteľnosť funkcií a členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[17] Na 10. kongrese strany v marci 2017 bol Martin Poliačik zvolený za jedného z dvanástich členov Republikovej rady strany. Podporil ho aj Richard Sulík aj keď nemali mať najlepšie vzťahy.[18] Poliačik v Levoči získal 72 hlasov zo 121 platných hlasovacích lístkov čím bol najúspešnejší z troch zvolených kandidátov.[19]

Progresívne Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2017 Poliačik oznámil, že v SaS končí. Dôvodom boli názorové rozdiely najmä s predsedom Richardom Sulíkom. SaS podľa Poliačika nedostatočne komunikovala pro-európsku orientáciu a podporu demokracie.[4] V decembri 2017 sa stal členom Progresívneho Slovenska.[20] V dôsledku toho bol odvolaný z funkcie predsedu Výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií.[7] V marci 2018 bol len členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a ako náhradník sa zúčastňoval zasadaní Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.[21] Po zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku Slovenskej republiky bol na sneme v roku 2019 zvolený za  podpredsedu hnutia.[22]

Volebné obdobie 2020 – 2024[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 16. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[23] Vo voľbách získal 10 969 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 10. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[24]

Voľby do Európskeho parlamentu 2024[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2024 kandidoval z 15. miesta za Progresívne Slovensko do Európskeho parlamentu.[25] Progresívne Slovensko tieto voľby vyhralo a získalo 6 mandátov. Poliačik získal 13 529 preferenčných hlasov a stal sa prvým náhradníkom.[26]

Ideologické presvedčenie – inkluzívny kapitalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V blogu pre Denník N vyjadril svoje ideologické presvedčenie v nasledujúcich vetách, kde svoje postoje opísal ako centristické, neoliberálne (adorovanie voľného trhu, trhový fundamentalizmus, odmietnutie redistribúcie) s kombináciou využitia verejných zdrojov, nazval inkluzívnym kapitalizmom:

„Toto tvrdenie však nie je ničím novým. V Progresívnom Slovensku sme od začiatku hovorili, že tradičné rozdelenie strán sa končí a cesta dopredu vedie pragmatickým ekonomickým stredom. Barack Obama vo svojom prejave v Johanesburgu použil pojem inkluzívny kapitalizmus. V Európe je dnes reprezentantom tohto prúdu najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čo to však je a prečo by sme sa smerom inkluzívneho kapitalizmu mali uberať?“

„Inkluzívny kapitalizmus je sobášom protichodných politických smerov. Podporuje pravicovú politiku voľného trhu, súťaže, vytvára adekvátne podmienky pre inováciu a umožňuje mobilizovať finančný kapitál ako zo súkromných, tak aj z verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré podporujú vzdelávanie budúcich generácií a podnikavého ducha u každého, kto má nejaký dobrý nápad. Inkluzívny kapitalizmus popiera myšlienku umelého a neadresného socialistického prerozdeľovania prostriedkov. Naopak, podporuje profit a schopnosť ľudí zlepšiť svoje majetkové postavenie.“[27]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • FELIKS, Marcel; POLIAČIK, Martin; RUŽIČKA, Michal. Mladý líder. [Bratislava] : Alternatíva Komunikácia Občania, c2004 – 2006. 83 s. ISBN 80-969636-0-0.
  • DOBŠINSKÝ, Braňo; POLIAČIK, Martin. Ja som povahou Fikus : Martin Poliačik v rozhovore s Braňom Dobšinským. 1. vyd. [Bratislava] : HADART Publishing, 2019. 286 s. ISBN 978-80-999410-6-0.
  • POLIAČIK, Martin; LANČOVÁ, Linda. Poriadok v hlave : kritické myslenie na každý deň. 1. vyd. Bratislava : N Press, 2022. 140 s. ISBN 978-80-8230-055-3.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f Životopis [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  2. ↑ A.S, Petit Press. Poliačik: Ku konšpirátorom treba pristupovať najprv ľudsky [online]. domov.sme.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  3. ↑ SUDOR, Karol. Martin Poliačik: Opätky som pred Sulíkom rozhodne nezrazil. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-03-22. Dostupné online [cit. 2017-10-15]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ a b KERN, Miro. Martin Poliačik: Sulík vie o mojom odchode mesiac, teraz najviac hovorím s Progresívnym Slovenskom [online]. N Press, 2017-09-11, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online.
  5. ↑ A.S, Petit Press. Názor má každý. S argumentom je to ťažšie [online]. domov.sme.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  6. ↑ Martin Poliačik, Absolventi, Videogalérie, Gymnázium Považská Bystrica [online]. www.gympb.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  7. ↑ a b KERN, Miro. Martin Poliačik opúšťa SaS, strana mu želá úspech. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-11-08. Dostupné online [cit. 2017-11-11]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ A.S, Petit Press. Šamanský šlabikár [online]. blog.sme.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  9. ↑ Republiková rada [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  10. ↑ Výbor pre program [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  11. ↑ a b Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  12. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  13. ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  14. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  15. ↑ TASR. Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-09-11. Dostupné online [cit. 2019-02-11]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2016-08-08, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  17. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  18. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Poliačika zvolili do vedenia SaS, hlasoval zaňho aj Sulík [online]. Bratislava: N Press, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  19. ↑ Kongres zvolil troch nových členov Republikovej rady [online]. Bratislava: N Press, 2017-03-19, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  20. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-05. Dostupné online [cit. 2019-02-11]. ISSN 1339-844X.
  21. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  22. ↑ Novým predsedom Progresívneho Slovenska je Michal Truban [online]. www.trend.sk, 2019-05-08, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  23. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  24. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  25. ↑ A.S, Petit Press. Eurokandidátku PS povedie Ódor, na 15. mieste ju uzatvára Poliačik [online]. domov.sme.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  26. ↑ Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov - Voľby do Európskeho parlamentu 2024 [online]. volbysr.sk, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
  27. ↑ POLIAČIK, Martin. Kapitalizmus áno, ale inkluzívny [online]. Denník N, 2018-08-08, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Poliačik&oldid=7873256“