Preskočiť na obsah

Indický oceán: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Addbot (diskusia | príspevky)
108 055 editací
d Bot: Odstránenie 160 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1239)
d Verzia používateľa 80.94.55.5 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BD:D900:E4DA:E6B6:6235:1296
Značka: rollback
 
(17 medziľahlých úprav od 14 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 2: Riadok 2:
{{Päť oceánov}}
{{Päť oceánov}}


[[Súbor:Indicky ocean.png|right|thumb|Indický oceán]]
[[Súbor:Indicky ocean.png|náhľad|Indický oceán]]


'''Indický oceán''' je tretím najväčším na [[Zem]]i, zaberá okolo 20 % jej vodnej plochy. Na severe je ohraničený južnou [[Ázia|Áziou]]; na západe [[Arabský polostrov|Arabským polostrovom]] a [[Afrika|Afrikou]]; na východe [[Malajský polostrov|Malajským polostrovom]], [[Sundské ostrovy|Sundskými ostrovmi]] a [[Austrália a Oceánia|Austráliou]]; a na juhu [[Južný oceán|Južným oceánom]]. Od [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] je oddelený 20. [[poludník]]om (južný cíp ''Afriky'') a od [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] 147. poludníkom. Najsevernejší okraj Indického oceánu je približne 30 ° severnej [[Zemepisná šírka|zemepisnej šírky]] v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Oceán je približne {{km|10000|m}} široký a má plochu {{km2|73556000}} (vrátane [[Červené more|Červeného mora]] a ''Perzského zálivu''). Jeho objem sa odhaduje na 292 {{km|131000|m}}³.
'''Indický oceán''' je tretí najväčší oceán na [[Zem]]i, zaberá okolo 20 % jej vodnej plochy. Na severe je ohraničený južnou [[Ázia|Áziou]]; na západe [[Arabský polostrov|Arabským polostrovom]] a [[Afrika|Afrikou]]; na východe [[Malajský polostrov|Malajským polostrovom]], [[Sundské ostrovy|Sundskými ostrovmi]] a [[Austrália a Oceánia|Austráliou]]; a na juhu [[Južný oceán|Južným oceánom]]. Od [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] je oddelený 20. [[poludník]]om (južný cíp ''Afriky'') a od [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] 147. poludníkom. Najsevernejší okraj Indického oceánu je približne 30 ° severnej [[Zemepisná šírka|zemepisnej šírky]] v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Oceán je približne {{km|10000|m}} široký a má plochu {{km2|73556000}} (vrátane [[Červené more|Červeného mora]] a ''Perzského zálivu''). Jeho objem sa odhaduje na 292 {{km|131000|m}}³.


V oceáne sa nachádza množstvo ostrovov, mnohé sú samostatné ostrovné štáty. Jedným z nich je [[Madagaskar]], štvrtý najväčší ostrov, ďalej sú to [[Komory]]; [[Seychely]]; [[Maldivy]]; [[Maurícius]], [[Cejlón]] a [[Indonézia]] ležiaca na okraji oceánu. Indický oceán sa pre svoju dôležitosť ako obchodná cesta medzi ''Áziou'' a ''Afrikou'' stal miestom početných konfliktov. Pre svoju veľkosť však trvalo až do začiatku [[19. storočie|19. storočia]], kým [[Spojené kráľovstvo|Británia]] získala dominantné postavenia, keď dostala pod kontrolu väčšinu priľahlých krajín.
V oceáne sa nachádza množstvo ostrovov, mnohé sú samostatné ostrovné štáty. Jedným z nich je [[Madagaskar]], štvrtý najväčší ostrov, ďalej sú to [[Komory]]; [[Seychely]]; [[Maldivy]]; [[Maurícius]], [[Cejlón]] a [[Indonézia]] ležiaca na okraji oceánu. Indický oceán sa pre svoju dôležitosť ako obchodná cesta medzi ''Áziou'' a ''Afrikou'' stal miestom početných konfliktov. Pre svoju veľkosť však trvalo až do začiatku [[19. storočie|19. storočia]], kým [[Spojené kráľovstvo|Británia]] získala dominantné postavenia, keď dostala pod kontrolu väčšinu priľahlých krajín.
Riadok 15: Riadok 15:
V druhom alebo prvom storočí pred Kr. sa [[Eudoxus z Kyzikosu]] stal prvým známym Grékom brázdiacim Indický oceán. Objavenie priamej trasy z Arábie do [[India|Indie]] sa pripisuje [[Hippalus]]ovi, zhruba v tom istom čase. Počas prvého a druhého storočia po Kr. sa rozvinul intenzívny obchod medzi [[Egypt]]om a starovekými kráľovstvami Tamilu v južnej Indii - [[Cheras]], [[Cholas]] a [[Pandyas]]. Tak ako predtým obyvatelia Indonézie, západní moreplavci využili monzúnové vetry, aby preklenuli oceán. Neznámy autor [[Periplusu Eritrejského mora]] opisuje túto cestu pozdĺž pobrežia Afriky a Indie, spolu prístavmi a prepravovaným tovarom (okolo [[70]] po Kr.).
V druhom alebo prvom storočí pred Kr. sa [[Eudoxus z Kyzikosu]] stal prvým známym Grékom brázdiacim Indický oceán. Objavenie priamej trasy z Arábie do [[India|Indie]] sa pripisuje [[Hippalus]]ovi, zhruba v tom istom čase. Počas prvého a druhého storočia po Kr. sa rozvinul intenzívny obchod medzi [[Egypt]]om a starovekými kráľovstvami Tamilu v južnej Indii - [[Cheras]], [[Cholas]] a [[Pandyas]]. Tak ako predtým obyvatelia Indonézie, západní moreplavci využili monzúnové vetry, aby preklenuli oceán. Neznámy autor [[Periplusu Eritrejského mora]] opisuje túto cestu pozdĺž pobrežia Afriky a Indie, spolu prístavmi a prepravovaným tovarom (okolo [[70]] po Kr.).


V roku [[1497]] [[Vasco da Gama]] oboplával [[Mys Dobrej nádeje (JAR)|Mys Dobrej nádeje]] a doplával až do Indie. Európske lode, vystrojené delami, rýchlo ovládli obchod. Portugalci sa prví pokúsili získať dominantné postavenie založením pevností v dôležitých bodoch a prístavoch. Taký malý národ však nebol schopný dosiahnuť ciele takého nákladného projektu a boli v polovici [[17. storočie|17. storočia]] postupne nahradení inými európskymi mocnosťami. Získať kontrolu nad obchodom sa pokúšala holandská [[Východoindická spoločnosť]] ([[1602]]-[[1798]]). Obchodné spoločnosti založila aj [[Británia]] a [[Francúzsko]]. Časom Británia získavala prevahu a do roku [[1815]] priestor ovládla.
V roku [[1497]] [[Vasco da Gama]] oboplával [[Mys Dobrej nádeje (JAR)|Mys Dobrej nádeje]] a doplával až do Indie. Európske lode, vystrojené delami, rýchlo ovládli obchod. Portugalci sa prví pokúsili získať dominantné postavenie založením pevností v dôležitých bodoch a prístavoch. Taký malý národ však nebol schopný dosiahnuť ciele takého nákladného projektu a boli v polovici [[17. storočie|17. storočia]] postupne nahradení inými európskymi mocnosťami. Získať kontrolu nad obchodom sa pokúšala [[Nizozemská východoindická spoločnosť]] ([[1602]]-[[1798]]). Obchodné spoločnosti založila aj [[Británia]] a [[Francúzsko]]. Časom Británia získavala prevahu a do roku [[1815]] priestor ovládla.


Otvorenie [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]] v roku [[1869]] obnovilo záujem Európy o Východ, no žiadny národ už nadvládu nad obchodom nezískal. Od 2. svetovej vojny sa [[Spojené kráľovstvo]] z oblasti stiahlo, čiastočne ho nahradili [[India]], [[Sovietsky zväz]] a [[Spojené štáty]].
Otvorenie [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]] v roku [[1869]] obnovilo záujem Európy o Východ, no žiadny národ už nadvládu nad obchodom nezískal. Od 2. svetovej vojny sa [[Spojené kráľovstvo]] z oblasti stiahlo, čiastočne ho nahradili [[India]], [[Sovietsky zväz]] a [[Spojené štáty]].


[[26. december|26. decembra]] [[2004]] boli krajiny priliehajúce k Indickému oceánu zasiahnuté vlnami [[cunami]] spôsobenými [[Zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasením v Indickom oceáne]]. Vlny pripravili vyše 226 000 ľudí o život a ďalšiemu viac ako miliónu zobrali strechu nad hlavou.
[[26. december|26. decembra]] [[2004]] boli krajiny priliehajúce k Indickému oceánu zasiahnuté vlnami ts[[cunami|unami]] spôsobenými [[Zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasením v Indickom oceáne]]. Vlny pripravili vyše 226 000 ľudí o život a ďalšiemu viac ako miliónu zobrali strechu nad hlavou.


== Iné projekty ==
==Iné projekty==
{{Projekt}}
{{projekt|commons=Category:Indian Ocean}}


{{Indický oceán}}
{{Indický oceán}}
{{Regióny sveta}}
{{Regióny sveta}}


[[Kategória:Indický oceán| Indický oceán]]
[[Kategória:Indický oceán| ]]

{{Link GA|lv}}

Aktuálna revízia z 09:30, 9. október 2021

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Päť oceánov Zeme
Tichý oceán
Atlantický oceán
Severný ľadový oceán
Indický oceán
Južný oceán
z • d • u
Indický oceán

Indický oceán je tretí najväčší oceán na Zemi, zaberá okolo 20 % jej vodnej plochy. Na severe je ohraničený južnou Áziou; na západe Arabským polostrovom a Afrikou; na východe Malajským polostrovom, Sundskými ostrovmi a Austráliou; a na juhu Južným oceánom. Od Atlantického oceánu je oddelený 20. poludníkom (južný cíp Afriky) a od Tichého oceánu 147. poludníkom. Najsevernejší okraj Indického oceánu je približne 30 ° severnej zemepisnej šírky v Perzskom zálive. Oceán je približne 10 000 km široký a má plochu 73 556 000 km² (vrátane Červeného mora a Perzského zálivu). Jeho objem sa odhaduje na 292 131 000 km³.

V oceáne sa nachádza množstvo ostrovov, mnohé sú samostatné ostrovné štáty. Jedným z nich je Madagaskar, štvrtý najväčší ostrov, ďalej sú to Komory; Seychely; Maldivy; Maurícius, Cejlón a Indonézia ležiaca na okraji oceánu. Indický oceán sa pre svoju dôležitosť ako obchodná cesta medzi Áziou a Afrikou stal miestom početných konfliktov. Pre svoju veľkosť však trvalo až do začiatku 19. storočia, kým Británia získala dominantné postavenia, keď dostala pod kontrolu väčšinu priľahlých krajín.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie známe civilizácie sa rozvinuli v povodí riek Níl, Eufrat, Tigris a Indus v juhovýchodnej Ázii, blízko Indického oceánu. V časoch egyptskej 1. dynastie (cca. 3000 pred Kr.) podnikli námorníci obchodnú cestu do Puntu, ležiacom v dnešnom Somálsku. Vrátili sa späť naložené zlatom a myrhou.

Indický oceán je oveľa pokojnejší a teda skôr prístupnejší lodnej doprave ako Atlantický či Tichý oceán. Silné monzúny tiež umožňovali lodiam v sezóne ľahko preplávať na západ, potom počkať niekoľko mesiacov a vrátiť sa späť. To umožnilo dostať sa ľuďom z Indonézie cez oceán a usadiť sa na Madagaskare.

V druhom alebo prvom storočí pred Kr. sa Eudoxus z Kyzikosu stal prvým známym Grékom brázdiacim Indický oceán. Objavenie priamej trasy z Arábie do Indie sa pripisuje Hippalusovi, zhruba v tom istom čase. Počas prvého a druhého storočia po Kr. sa rozvinul intenzívny obchod medzi Egyptom a starovekými kráľovstvami Tamilu v južnej Indii - Cheras, Cholas a Pandyas. Tak ako predtým obyvatelia Indonézie, západní moreplavci využili monzúnové vetry, aby preklenuli oceán. Neznámy autor Periplusu Eritrejského mora opisuje túto cestu pozdĺž pobrežia Afriky a Indie, spolu prístavmi a prepravovaným tovarom (okolo 70 po Kr.).

V roku 1497 Vasco da Gama oboplával Mys Dobrej nádeje a doplával až do Indie. Európske lode, vystrojené delami, rýchlo ovládli obchod. Portugalci sa prví pokúsili získať dominantné postavenie založením pevností v dôležitých bodoch a prístavoch. Taký malý národ však nebol schopný dosiahnuť ciele takého nákladného projektu a boli v polovici 17. storočia postupne nahradení inými európskymi mocnosťami. Získať kontrolu nad obchodom sa pokúšala Nizozemská východoindická spoločnosť (1602-1798). Obchodné spoločnosti založila aj Británia a Francúzsko. Časom Británia získavala prevahu a do roku 1815 priestor ovládla.

Otvorenie Suezského prieplavu v roku 1869 obnovilo záujem Európy o Východ, no žiadny národ už nadvládu nad obchodom nezískal. Od 2. svetovej vojny sa Spojené kráľovstvo z oblasti stiahlo, čiastočne ho nahradili India, Sovietsky zväz a Spojené štáty.

26. decembra 2004 boli krajiny priliehajúce k Indickému oceánu zasiahnuté vlnami tsunami spôsobenými zemetrasením v Indickom oceáne. Vlny pripravili vyše 226 000 ľudí o život a ďalšiemu viac ako miliónu zobrali strechu nad hlavou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Indický_oceán&oldid=7254938“